Basnicky.sk

Nepoznám skutočný motív
časom skúšaných lokomotív
čo spájajú mesto s mestom
takým dobrotivým gestom
plným oddanosti.
Skrížia mnohé ľudské osudy,
keď niekto dverami nastúpi
a niekto opustí dlhý vagón,
používajúc svojský žargón
na vyjadrenie hnevu.

Nepoznám pravú príčinu
prečo všetko kladieme za vinu
ľuďom obklopeným strachom,
zmierených s tichým krachom
vlastných životov.
Keď človek na pokraji stojí,
pokračovať v ceste sa bojí
a pritom sám seba sa pýta,
kde je tá odvaha skrytá,
keď ju potrebuje.

Nepoznám záhadný zmysel
všetkých mnohomiestnych čísel
sčitujúcich unesených ľudí,
za ktorými nik nesmúti
aj keď by mal.
Často uväznení v priestore
tápajú po malom otvore
a každý deň dúfajú,
že ešte stále ich hľadajú
ľudia doteraz im blízki.

Nepoznám vierohodný dôvod
prečo je synonymom pravdy podvod,
prečo všetci majú toľko tvárí,
koľko strán je v kalendári
stojacom na stole.
Ľudia zvykli si klamať do očí
a keď sa niekto chrbtom otočí
ľadový nôž mu vstúpi do tela
ako mysľou riadená strela
poháňaná zlosťou.

Nepoznám pravdivý zámer,
prečo problém vystriedava malér
a mladí ľudia topia sa v drogách,
ukrývajú sa v špinavých stokách
so striekačkou v ruke.
Život smutným robia si sami
a práškami omámení
odmietajú pomoc blízkych,
preletujú nebom nízkym
až kým na dno nespadnú.

Nepoznám vhodný spôsob,
akým sama zachránim život
ľudí po pomoci bažiacich,
na dne priepasti stojacich,
naťahujúcich ruky k nebu.
Preto kričím: „spojme sily“,
buďme k nepriateľom milí
a podajme ruku cudziemu,
aj keď nevzbudzuje dôveru,
urobme to.