Rozlial som všetku pýchu
na popraskanú dlažbu,
stojím v šere, v tichu,
dlaň silno zviera pažbu
vykúpenia-chtivej pušky,
vo vrecku chladné náboje,
skončím ako hnilé hrušky
s hlavou rozpľasknutou vo dvoje.
Náboj vložím do hlavne,
hlaveň strčím do huby,
infekcia, čo sa neprenáša pohlavne,
zvráti nejeden svet naruby.
Dátum vloženia 19. 7. 2009 23:09fabici
Sebecký
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1223
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sebaboh
brate, ešte je to síce veľmi naivné a netechnické, vyhýba sa to pointe, ale ide to celkom slušnou cestou. viem si predstaviť, čím sa (možno) inšpiruješ. a ak to tak je, tak sa skôr zabávaj na okolí.
19. 7. 2009 23:39 - Mary-Kate
mne sa to lubilo aj ked dosť deprimujúce..
19. 7. 2009 23:50 - fabici (napísal autor básne)
OK, diky pekne za komentare...
20. 7. 2009 20:00 - nickmyname49
Sebecký... áno, dobre vyjadrené, fajn, fabici
21. 7. 2009 19:15 - fabici (napísal autor básne)
Vdaka ti, nickmy Nastastie som to vcas pochopil...
21. 7. 2009 19:58