Basnicky.sk

Kedysi som bola dievčatko,
čo z kariet stavalo si zámok.
V ňom za svetla jagavých trblietok
stránky príbehov pomaly otáčalo.

Jednu za druhou čítala som
rozprávku do knihy vpísanú,
no tak ako vetry na ulici vanú,
dievčatko vyrástlo, dospela som.

Písmenká s ľahkosťou zmizli,
vybledli tie bezduché slová,
čo nádej vo mne živili čas istý.
Do zámku z karát nevrátim sa znova.

Knižku som zavrela, obrázky spálila,
bezstarostnému detstvu navždy sa vzdialila.
Príbehy o princoch stratili to čaro,
z problémov dospelých nepostavím zámok.

Kedysi som bola dievčatko,
čo z kariet stavalo si zámok.
Dnes žijem vo svete plnom
vyblednutých rozprávok.