Basnicky.sk

Prišiel si bez ohlásenia. Jedného dňa som len odhrnula záves a ty si tam bol. Čakal si. Trpezlivo si vyčkával, kedy otvorím okno a zacítim tvoju vôňu. Chcel si ma osviežiť, pohladiť. Po ruke, po tvári, po vlasoch, po krku aj po celom zvyšku tela. Nabral si na intenzite a ja som pozerala priamo do útrob teba. Usmieval si sa. Vlákal si ma do svojho objatia a ja som sa ani nebránila.
Začala mi byť zima, no s tebou mi bolo krásne. Výnimočne. Úplne inak než s ľuďmi. Stal si sa mojim priateľom. Vždy, keď som potrebovala, znovu si ma prišiel pohladiť. Na dobrú noc si mi šepkal slová útechy, upokojoval ma. Tichým hlasom si mi spieval uspávanky. Rozprával si mi o svete a opisoval jeho čarovné zákutia. Rozumela som ti a ty si rozumel mne. Lákal si ma von, vždy keď si sa objavil za svetla. Chcela som ti byť bližšie. Otvorila som náruč a ty si do nej vkĺzol tak jemne, že som to ani necítila. Bubnoval si na moju pokožku a ja som túžila celé telo zahaliť do bezpečia, ktoré si mi ponúkal.
Ubehlo pár rokov a ja som si uvedomila, že na teba čakám vždy, keď sa potrebujem niekomu zdôveriť. Tebe verím, tebe môžem povedať všetko. Môžem sa ti odhaliť, pretože aj ty sa odhaľuješ mne. Viem, že aj ty mi dôveruješ. Presviedča ma o tom šepot tvojich slov.
Inokedy rozmaznávaš moje zmysly tým, že hráš na orchestri parapetnej dosky. Presne vieš, na ktoré miesto udrieť tak, aby si vyčaril symfóniu hodnú majstra. Mám ťa rada a viem, že aj ty máš rád mňa. Náš vzťah je čistý, pretože je postupne budovaný na pevnom základe. A vieš čo? Pristihla som sa, že na teba často myslím. Vyčkávam, ako si kedysi vyčkával ty na mňa. Trpezlivo pozerám z okna a čakám, kým na chodník nezačnú dopadať tvoje prvé kroky. Vychádzam von a vychutnávam si každý tvoj dotyk. Počkám na okamih, kedy budú moje šaty premočené až do nitky. A vtedy sa obaja nahlas rozosmejeme. Tak, ako sa smejú dobrí priatelia. No nik nemá takého priateľa, ako mám ja... pretože mojím priateľom je dážď.