Basnicky.sk

A mám po ilúziách a snoch
to dieťa ktoré som bolo umrelo

Oči sa mi otvárajú
a rany ktoré mi život dal
sú trpké ako slzy
ktoré mi neustále padajú z líc

Bolesť mi trhá vnútro
a ja už neviem ako ďalej
no možno nová jazva všetko oddiali

Ale ani tá neprekryje bolesť ktorú cítim

Všetko je stratené a veľmi rýchlo pochopené
bez záveru na inú možnosť
chcem dať životu zbohom
a tak stojím pred priepasťou

To poznanie bolelo
veď už ani človek nie som
len troska zo mňa zostala
nehodná šťastia a pokoja

A bez pocitu viny skáčem dolu do rokliny
týmto nádychom sa lúčim naveky
Bože odpustíš mi niekedy?