Basnicky.sk

Roztopila si ma
až na bolesť
keď už nekričím
nevidím sa v sebe
nenachádzam zmysel
opäť sa postaviť.
Nie, už nie...
Nedotýkaj sa túžob
netvár sa
že ťa to trápi
nezmizneš aj tak
rozryješ ešte zopár
centimetrov
z tmy čo zostala
nad tou starou
a ešte pozhasínam
zvyšné nádeje
lebo to slovo
už nemá význam.

Vážne to cítim
trháš ma na kúsky
drvíš, páliš
sypeš prach do očí
aj keď sama nič nevidíš
slepá na ulici spásy
okrádaš žobrákov
o posledné zo snov
otváraš staronové
bodáš ma nežnosťou
ty jediná pravá
odpočívaš v ranách
a nie je nič
čo by som ešte mohol.

Som blázon
a stojím
na elektrickom vedení
vydaný na tvoju milosť
či mi prestrihneš život
alebo len zem pod nohami
vraj to nie je rovnaké
a jedno zabíja prirýchlo
kým druhé...

Kde je tá
čo som miloval
a nosil na perách
kde je pravda
že som sa mýlil.

Je to moja chyba
som vinný za nás
a možno len za seba
lebo kým si bola
ešte stále celá
nechcel som brať
ale dopĺňať
vlastným životom
dať všetko
viac ako mám
a ty si vedela
že je to plán
ako ťa vziať
ku hviezdam.

Nepovedala si ani slovo
a ja som veril
iba nám
a tvojmu mlčaniu
bez prichádzajúcich strát
až do...