Basnicky.sk

jed anjelov sa vzniesol do ničích území
krajín sĺz, svedectiev dávnych tých
upadol do hrobiek kratučko povstalých
mršiny v ktorých hýr červov zmdlie každý dych
neviem, či zrak vzprie sa zas, znova tam uzrie mi

keď svieca zhasína, starcom tým z papiera,
keď sila stráca sa, prameň čo vyviera,
obracia všetku chuť v ústach na škripu prach
vlajkou handra je tá pre mŕtvych na márach
ponecháš nádeji extázu zmieraní
láska vraz vychladne, nenávisť neraní

do slabín zaznieva sek, rozmachu drv a zmel
čo núti padnúť, tlieť, skackať telu pre rozhrechy
zmes z matky života trhajúcich sa tiel
požehnaný mŕtvy, čo nehladá útechy

rozsekaj slabučkých, ukráť im bolesť, zmor
zhoď z tróna krvi tých, kých teší iných trp
od vyčerpaných vziať a silným vsadiť hrb
smieš, z masy si tiež ty, vládneš im, ich si tvor

tu litánie sú, z mrazivých zemí vzkaz
nečakaj naivný, ak nič ťa nespasí
ak dospeješ už tam, v jej objatí si raz
len hniloba a prach s pravdou vždy súhlasí