Prechádzam sa lúkou
a slnko už zapadá,
steblá hladím rukou,
spomienka ma prepadá..
Tráva k zemi sklonená
prítomnosťou tepla tvojho tela,
stále leží zronená
tvoj dotyk jemný by cítiť chcela.
Okno po okne zažína
sa nočný svet,
okno po okne spomínam,
čas vraciam späť.
Ležala si vedľa mňa
a srdco tĺklo do ticha,
ležal som vedľa sna
a strachom ani nedýchal...
"Moje" ozvalo sa do noci,
"moje" zahrialo ma pri srdci,
ten sladký hlas čo tie slová riekol,
sťa potok čo suchou púšťou tiekol
a ochľadil páľavu mojich strachov,
"moje" odvetil som bez rozpakov.
Privinutí bližšie k sebe
vnímali sme mesiac, hviezdy, oblaky,
privinutý bližšie k tebe,
dúfal som že ťa tak skoro nestratím....
Blížilo sa desiate zvonenie,
ah, ten kostol-čas....
S ním sa aj sen rozplynie
a ja Ťa už neuvidím zas...?
Objatie a cesta späť,
naše prepletené dlane,
toto bol náš mikrosvet,
a bozky, jeho dane...
Posledná aktualizácia: 3. 7. 2009 22:28
Dátum vloženia 3. 7. 2009 18:41Kreion
Mikrosvet
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1631
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Niektoré rýmy boli troška "jednoduchšieho typu" , napr. zapadá-prepadá...
Ale báseň sa mi páči, pekná
3. 7. 2009 20:22 - Madragon Davos
to rýmovanie a hlavne slová vybrané sa mi nepáčili,niektoré miesta sa mi strašne kŕčovito čítali, u mňa ako celok nie.
3. 7. 2009 20:46 - Kreion (napísal autor básne)
bohužiaľ toto je jedna z básni ktorá je napísaná tak že skutočnú hĺbku pochopí len ten komu je urČená, ale som vďačný že ste si to našli čas prečítať a aj za komenty, či kladné, či záporné, je dobré keď to má aj u iných nejakú odozvu.
3. 7. 2009 22:29