Basnicky.sk

Dnes myslím na to slovo slov,
ktoré je ťažko vysloviť,
ktoré derie sa z úst ako
výkrik nemý a predsa žijem
s tým viac a viac.

Keď napnú sa všetky liany
na rukách a strácaš dych,
chceš vysloviť to slovo slov
a nejde to z Teba vypudiť,
pretože ona zadržala Tvoj dych.

Chladneš a nič nevnímaš, padáš
do kruhu, ktorý osudom sa stal
a predsa si šťastný, že si už tam,
na rieke, ktorou sa plavia duše,
do jaskyne slávy a krásy, kde
kráľ a kráľovna príjmu Ťa
do svojho lona a ty staneš
sa ich tieňom. Nikdy už neuvidíš
svetlo a tma zahalí Ťa svojím
rúchom, priesvitným a tmavým,
akým len tma vie byť.
Harfa znie Ti v ušiach a ty cítiš strach,
z tmy, ktorá pohltí Ťa do svojich tlap,
pazúri zarijú sa Ti do tela a objímu Ťa
okolo pása. Si v jej moci a nemáš už
strach. Si tam, kde chodia duše spať.