Basnicky.sk

V korunách stromu našlo som svoj svet.
Výhľad z listov ma na duši hrial.
Vánok jemný s farbami sa hral, konáre stromov rozhojdal.
Vtáča malé zaštebotá svoju pieseň v húštine a jeho krásny
zvuk zapĺňa moju myseľ. Jeho krídla mať, vzlietnúť s ním a nič viac nevnímať. Pozrieť na na hviezdy, dotknúť sa slnka
s mesiacom sa rozprávať. Vidieť tak z výšin všetko, čo ešte zmysle má.
Zmysel? Čo? Dnes? Má?
Otázok pár a význam slov v nich stále hľadám. Prázdne frázy, písmenka poskladané do mozaiky. Po jednom čítam a opakujem dookola. Zmysel v nich už viac nedokážem nájsť.
Ticho, balzam na dušu, myseľ prázdna, srdce bez citov. To je jediné čo dnes mám...

Posledná aktualizácia: 1. 7. 2009 13:13