Basnicky.sk

Najhoršie na tom všetkom bytí je maličkosť, že všetko je dopredu dané a vy nemáte páru ako sa to všetko zomelie. Môžete si vychutnávať rannajšie presso, či venčiť psa po obvyklej trase. Skúsite si ráno dať namiesto obilných vločiek jogurt s cereálnymi sušienkami alebo si zaexperimentujete s menčestrom, ktorý ste nikdy nemali v láske. To sú fakty, ktoré by sa pravdepodobne mohli stať. Neviete čo sa stane hodinu po dvanástej. Netušíte či nedostanete v noci chrípku alebo päť minút pred ôsmou sa nepošmyknete na zladovatelom chodníku a neroztrieskate si palicu o obrubník. Čoho sa môžete báť a čo hodiť za hlavu? Odkiaľ to máte vedieť. V tom je ten vtip. Je to lotéria. Neviete kedy vás prejde parný valec alebo padne klavír na hlavu. Takže moja skromná rada znie...
“Kurva, kurva....” Slepec beží hneď vedľa mňa. Za nami počuť praskanie plameňov a húkanie sirén.
“Ako to, že sú tu tak rýchlo.” Vyšlo zo mňa len zachrapčanie. Ten studený vzduch mi nerobil dobre.
“...kurva, kurva...” Ulica bola takmer prázdna. Vlastne úplne. Začínalo pomaly svitať. Obzrel som sa cez plece. Fiatku takmer už nebolo vidno. No červeno-oranžové jazyky ešte stále oblizovaly nebesá. Viem čo si pravé myslel Slepec. Že sme to prehnali. Určite. Zahli sme za roh. Dopekla veď som to robil preňeho. Urobili sme poriadny rámus. To je fakt...ale aj poriadny cirkus. Preskočili sme drobný plot obkolesujúci mestský park a ďalej uháňali rannajším brieždením do neznáma. Takmer som zakopol o dáky blbý koreň či šuter. Počul som Slepcovo ťažké dychčanie a neustále kurva, kurva, kurva...Bolo zrejmé, že sa to trochu posralo, no mne to tak vcelku vyhovovalo.

Dnes ráno som sa zobudil naozaj dosť štýlovo(vykročil som oboma nohami naraz), ukuchtil som si jedno presso s mliekom a rozmýšľal čo sa bude diať. Odkedy som sa dal na dráhu rebela bez záväzkov, rodiny, ženy a otravných decák dosť som sa nudil. Vedel som tri veci. Ihneď ako do seba dostanem poslednú kvapku tej mojej senzačnej kávy, zapálim jednu lajtku a pozriem si ranné správy(tú drobulinkú blondýnku hrajúcu sa na moderátorku fakt žeriem) zhltnem asi osem stránok Ira Levina na ktorého som si už brúsil zúbky. Toto som vedel so stopercentnou istotou. Stodvadsaťpercentnou. Niečo si naplánujete a samozrejme do toho niečo príde. Dúfal som, že aj dnes. Vďaka bohu asi o trištvrte na deveť som sa strhol kôli Slepcovmu dosť intenzivnemu búšeniu na moje dvere, ktoré ma zachránilo pred celodenným dumaním nad mjou trochu pokryvenou životnou cestou. Dvakrát som potočil klúčom v zámke a vpustil si to besniace psisko do môjho kráľovstva. Ako vždy ho niečo trápilo. Nemusel som ho podrobovať hlbšej psychologickej analýze aby som zistil, že ho niečo poriadne serie. Vlasy strapaté. Našpúlené pery, pulzujúca žila na čele...to bol on.
“Ja tú piču zabijem” zvrieskol a vbehol mi do kuchyne.
“Boha čo sa deje” opýtal som sa s hranou nezaujatosťou no horel som nedočkavosťou kedy to už vyklopí. Práve on mohol byť mojím lístkom k pekne strávenej nedeli. Sadol si za stôl a zapálil si cigu.
“No povedz, dva roky....dva roky.”
“No nehovor, že?”Začal som už chápať.
“Je to v riti, proste to chce hodiť za hlavu.”
Začal som sa smiať.
“Čo tu je dopekla vtipné, celý život sa mi doboha rozpadá na more sračiek.”
“Takže tá krava sa chce rozviesť?”
“Nehovor tak o nej, ešte pred chvilou bola moja žena.” Slepec si potiahol z cigarety a zadíval sa na lopatky ventilátoru, ktorý visel zo stropu.
“Hej ale tá tvoja milovaná ženička ti dala košom, takže máš právo ju poslať dopekla. Ona by urobila to isté. Alebo by bola ešte krutejšia.”
Slepec sa zamyslel.
“Fajn, máš pravdu...je to krava.”
“Čo budeš robiť?” Tiež som si zapálil a čakal na odpoveď.
“Do riti, čo ja viem? Len včera mi to povedala.”
“Tak to si mal celú noc na premýšlanie.”
“Boha ani oko som nezažmúril. Myslel som na ňu. No nie tak, že by som ju chcel naspäť..najradšej by som jej zaťal sekeru do hlavy.”
“Tak to má byť.”začal som sa prechádzať po miestnosti a tváril sa akoby som nad niečim rozmýšlal. No mal som v hlave prázdno. Žiadna armáda nápadov, nič. No potom ma to napadlo. Boli presne dve minúty po deviatej a ja som Slepúchovi len jednou jedinou vetou prevrátil celý život naruby. Pekne skrz naskrz.
“Tak sa začnime správať ako hajzli.”
Prevrátil oči a pokrútil akoby som povedal dáky vtip. Vôbec nechápal ako to myslím. No bolo to krásne, dovtipné, elgantné...a hlúpe.
“Ženské si myslia, že sme len agresívny hlupáci slopúci pivá pred telkou, tak im predveďme, že majú pravdu.” Dosť som sa dotoho oprel. Cítil som sa ako dáky posratý fírer zvolávajúci svoje ovečky v starom dobrom nacistickom bordeli. Slepec najskôr len krútil hlavou. Ani ma len nepočúval. No pomaly sa mi podarilo ho obmäkčiť.
“Ženy to na nás vždy našijú z toho psychologického hľadiska, chápeš? Samé city a podobné sračky. Chcú nás zničiť zvnútra. Rozne citové vydieranie a podobne.” Slepec vyzeral dosť nechápavo. Tak pôsobil vždy keď nad niečim tuho rozmýšlal.
“Nikdy by nepoužili hrubú silu, no my na to pôjdeme úplne inak. My im vypálime rybník.”
Slepec sa postavil.
“To ešte stále hovoríš o tej mojej?”
nachvílu som sa zamyslel.
“No bral som to dosť zo všeobecna...ale hej, spadá tam aj tá tvoja.”
“Hmm...tak čo teda urobíme?”
“Čo ja viem...podpálime jej auto.” obidvaja sme sa na seba pozreli a začali sme sa rehotať.

Slepec bol typ človeka, ktorého mali ľudia radi. Nevyslúžil si takú prezývku len tak zo dňa na deň. Taktiež to nemalo nič spoločné z jeho zrakom ako by ste očakávali. Ten mal ostrý ako rys. Žiadne okuliare ani šošovky. Tak prečo teda Slepec? Ľudia sa ma nato veĺa krát pýtali. Vlastne to bol taký náš osobný vtip. Možno práve preto, že bol impotent so slepými patrónami v zásobníku ho nechala žena. Tá jeho krava chcela mať more detí. No Slepec vždy na faganov sral. Keď som ráno päť minút po deviatej viac menej žartom povedal tú osudnú vetu”Čo ja viem...podpálime jej auto”netušil som aké bude mať následky. Tak trochu som slepca vyprovokoval. Hneď ten večer ako mu povedala, že to medzi nimi neklape ihneď si zbalila svojich pár slivák a vypadla za tým svojim novým objavom. Slepec vedel, že ho podvádza, no myslel si, že to bude pre ňu len také malé dobrodružstvo, chcela si vypustiť len trochu pary. O jednej ráno my Slepúch opäť zaklopal na dvere. Mal štastie, že som ešte nespal pretože by som ho s velkou pravdepodobnosťou len odignoroval.
“Urobme to!” Povedal chladne a odhodlane.
“Čo preboha?”

Takže za prvé: Sirény už neboli takmer počuť.
Za druhé: Srdce mi len len nevyskočilo z hrude a neodskákalo dakde do pekla.
Za tretie: Slepec bol na pokraji nervového zrútenia. Zrejme si uvedomoval čo sme to urobili za kravinu.
Vlastne tu bolo aj po štvrté: vcelku som si to užíval.
Prebehli sme parkom. Potom ďalších pár ulíc, zase ďalší parčík a ja som sa ocitol pred mojím barákom. Zdalo sa mi, že vidim parťákovi na líci sa lesknúť slzy. Chudák, nebol na niečo takéto zvyknutý. Veď napokon s tým súhlasil. Zrejme pre to more adrenalínu som si ani nevšimol kedy sa vytratil a ja som si lahol do mojej krásne mäkkučkej postielky. Snival sa mi sen. Žiadna sláva. Bola tam moja žena. Prvá aj druhá. Obidve na mňa vyčítavo hľadeli a niečo si medzi sebou šepkali. Svine.Pomyslel som si. Čím to je, že vždy padneme do toho istého svinstva. Nikdy sa nepoučíme. Vždy urobíme tú istú chybu. Prikráčali ku mne a od päty po hlavu si ma začali skúmavo prezerať. Na tvári my vyskočilo pár vrások. Nenávidel som to. Tú bezmocnosť, ktorá mnou pretekala za celé tie roky čo mi žmýkali mozog ako handru. Nikdy som sa neozval, žiadne námietky. Nič. Hral som tú ich hru. Pekne potichu. Usmiali sa. Pekne obe naraz. Vlastne sa to nedalo nazvať úsmevom skôr ostrím cinkulárky. Mali nado mnou moc. Ženy. Ovládajú nás, ničia...a my sa nikdy nezťažujeme. Pozrel som sa pod nohy. Bolo to tam. Kanister benzínu som pevne uchopil do lavačky a benziňák do pravačky. Keď som ich obe polial tým svinstvom, vôbec sa nevzpierali. Mal som to urobiť už pred rokmi. Boli do nitky premočené. Pach horlaviny ma šteklil v nose. Ozvalo sa kliknutie zapalovača. Vzplanuli ako kopa lístia. Pozeral som sa im do očí, keď pukli pod náporom tepla ako vajíčka z ktorých s takou chuťou pripravujete rannajšiu praženicu. Koža im bublala, syčala a vrieskala o pomoc. Prvé vzplanuly vlasy, obočie mihalnice..atakďalej. Spočiatku som si ani neuvedomil, že sa usmievam. Skôr to bol taký úškrnok. Neodsudzujte ma. Uvedomte si jedno. Ktorý z mužov si aspoň raz v hlave plačlivo nepredniesol: Môj vzťah skončil v plameńoch. Ja som to len preniesol do praxe...teda v prípade ak by sa mi to kurva len nesnívalo.
Keď som sa zamrvil v posteli ešte stále som cítil pach škvariaceho sa mäsa. Bolo mi trochu na grc. Uvedomil som si prečo som sa vlasne zobudil. Samozrejme to nebolo len tak. Klop,klop,klop...Ozývalo sa od dverí. Boha, že by si po mňa pribehla sama ruka zákona? Pomyslel som si a odtackal sa ku dverám. Vedel som, že je to starý dobrý Slepec. Vbehol dnu...ako ináč rozrušený. Nič nepovedal, len zamieril do obyvačky a tam sa usadil. Vždy si vybral moje obľúbené kreslo a ja som tam musel postávať ako taký idiot. Vo vlastnom byte. Prešli dve minúty a on stále nepovedal ani slovko. Rozhodol som sa tú neznesiteĺnú niť mlčenia pretrhnúť.
“Deje sa dačo?”
“Ten včerajšok sa mi nesníval, všakže?”
“Ak hej tak máme rovnaké sny.”
“Urobili sme blbosť. Obrovskú...”
“To hej ale nikto to nezistí, neboj.” sadol som si na operadlo vedľa Slepca.
“Tiež si myslým...ale...bolo to zlé, dosť zlé. No prešlo nám to. A tá piča si to zaslúžila.”
“To je jasné všetky si to zaslúžia. Všetky kravy. Možno je pár výnimiek...”
“Žiadne výnimky. Serú ma.” Slepec sa v kresle trochu zamrvil.
“Tak na čo si vlastne prišiel?Spal som.”
“No...jednali sme mimo zákon, jasné? V podstate sme zločinci, nie?”
“Hej no to si už hovoril. K veci.”
“Vieš...no ono sa mi to celkom páčilo.”
Trochu som nadvihol obočie. Pokračoval ďalej.
“To.. s tým jej posratým autom. Všetko. Ten adrenalín. Uspokojuje ma predstava ako stojí nad svojím blbým Fiatom a rumázga ostošesť.”
“Hmmm...no klamal by som keby som povedal, že ma to trošku nebavilo.” Slepec sa na mňa usmial. Presne som vedel ako to myslel. Nešlo tam o tú blbú káru. Bolo v tom dačo iné. Išlo tam o dohru. O bordel, ktorý nasledoval po predstavení. O ten mäsožravý pocit, ktorí sa mi rozlieval po celom tele ako kyselina. Snažil sa ma ovladnuť. Trochu si so mnou užiť. Dôvod prečo Slepec za mnou dobehol bol ten, že to musel niekomu povedať. Zrejme si myslel, že sa zbláznil. Možno aj hej. Aj ja. A so mnou tretina tejto planéty. Každý si želal aspoň raz jednu vraziť svojej nevernej manželke. Niektorý to robia. No hneď je z toho poriadne haló. Netvrdím, že máte svoje polovičky zmasakrovať na nepoznanie, to nie. Nemusíte sa jej ani dotknúť. Zrejme by ste mali z toho dosť vážne problémy, hneď by sa na vás zavesilo more všetkých tých úradov plných feministických bojovníčok za práva slabých týraných žien. Tlsté šeredy navlečené do blbeho zachodového kostýmu plávajúce v neznesiteľnom oblaku lacného parfúmu z výpredaju. Nemôžete svojej ženičke skryviť ani vlasok. No vyzúrte sa na nej inak. Hodte jej do hajzlu jej drahocenné perly, spálte Gucciho, zlomte väz Dolcemu a Gabanovi natrhnite úsmev. Takže to mám spočítané...som idiot.

Slepec odo mňa vypadol okolo desiatej. Znova som si lahol a snažil sa zaspať. Vlastne to ani nebolo také ťažké. Tentokrát tam nebol ani jeden z mojich dvoch kozatých životných omylov. Žiadny kanister a žiadne plamene. Sen bol čistý a rýchly. Bežal som po kukuričnom poli. Pražilo slnko. Bol som nahý. Nič ma nelovilo a ani ja som nebol lovec. Proste som sa len rozhodol prebehnúť. Do obnažených chododiel ma pichali ostré kamene a zoschnuté kukuričné listy. Vlastne to nebola ani bolesť. Sťažuje sa feťák keď si narazí ihlu do žily? Cítil som ako mnou prúdi enrgia slnka, pôdy, hmyzu, oblakov prevalujúcich sa na nebesiach...bolo to fajn. Zastavil som. Pole zrazu zmizlo. Stál som tam len ja a dáka ozrutnosť predomnou. Mala tak dva metre. Do výšky aj do šírky. Dlhánske hompálajúce prsia a drobulinká čiarka medzi stehnami prezrádzali, že ide o ženu. Hovorí sa, že každá ženská je svojím spôsobom kráska. Hovorí sa, že ide hlavne o dušu. Voľakedy sa tvrdilo, že zem je doska. Naštastie sa našiel dáky hlupák, ktorý nás presvedčil o opaku.Vraj krásne tvarované stehienka a kozičky ako broskyne o ničom nerozhodujú. To môžu tvrdiť len dáky voli žijúci vo svojich ružových bublinách. No predomnou stálo monštrum. Mohli by ste čakať, že tato zkrkvaná zdefomovaná časť mojej duše, ktorá naozaj neznáša ženy z celáho srdca by mi mala dať dáke nečakané zdrvujúce posolstvo, ktoré ma zmení na precitliveného hlupáčika cucajúceho prsníky svojich mileniek. Nič také sa nestalo. Len tam stála a špúlila na mňa žilnaté pery. Prebudil som sa. Búšenie na dvere. Zase Slepec. Ten istý scenár. Tentokrát na jeho tvári hral akýsi mix strachu pobavenia a číreho šialenstva. Opäť sa uvelebil v mojom obľúbenom hniezdočku a zapálil cigu. Samozrejme mlčal. To bol taký náš signál, keď niečo nieje v poriadku. Zrazu skríkol.
“Doboha to nebolo jej auto!!!”
Takmer mi z huby vypadlo žváro, ktoré som si tak trochu vychutnával.
“Vieš koho? Do pekla hádam vieš ako vyzerá kára tvojej ženy.”
“Bývalej...a okrem toho nemohol som tušiť, že ten jej skurvený David má tiež Fiata.”
“Kurva aký David?”
“To je ten dement s ktorým trtkáva. Spala u neho. veď som ti to hovoril..doriti.”
“Počkaj...moment, tak my sme dojebali auto jej milenca?”
“No hej.”
“Takže to je celkom šupa.”
“Vlastne...ten hajzel si to zaslúžil. Nemá čo okopávať cudziu záhradku.”
“Odkiaľ to vlastne vieš?”
“Dnes ráno mi volala, že dáky pubertiaci jej podpálili auto.” Slepec sa na mňa pozrel a na tvári sa mu rysoval jemný úškrnok.
Ako prvý som sa začal smiať ja. On sa ihneď pridal.
“Tak čo navrhuješ ďalej?” Opýtal sa.
“Nooo...”Z líca som si zotrel slzu.
“...ja mám až dve ex.”
“A obidve sú piče.”
“Tie najväčšie.”

Boli asi tri minúty po tretej ráno. Ešte nebolo počuť žiadne sirény. Hnali sme sa dlhou úzkou uličkou bez konca.
“Kurva,kurva,kurva...”Slepec mi bol v pätách a zase omielal tú svoju obľúbenú.
“Tak toto sme už fakt prehnali.Ako ťa napadol ten slzák.”
“kurva,kurva...bol v ženinej kabelke, zabudla si ju umňa.”
Trochu som sa pousmial. Nočný vzduch spôsoboval, že som neustále slzil. Spomenul som si na tú tlstú venušu z môjho sna. Trochu mi začalo dochádzať o čo ide. Blbá ženská s vyťahanými kozami mi nezabrani si trochu užiť. Zrejme to bolo varovanie. Medzi mužským a ženským svetom sú dajaké hranice. Aspoň pomyselné. No ja na ne zvysoka seriem. A ako sa zdá tak slepec tiež. Neponižujte sa a proste svojej drahej polovičke spláchnite sadu jej obľúbenej bižutérie na čierne dno kanála. Tak znie dnešné zlaté motto.