Mať strach z neznámych vecí,
splynúť s temnotou.
Báť sa ľudí akýchsi,
čo idú za tebou.
Necítiť, keď iní plačú,
neplakať, keď to tak cítiš,
nevidieť, aj keď sa pozeráš,
nepočuť, aj keď počúvaš.
Pod vodou dýchať,
ale ťažko a krátko,
vo vzduchu lietať
ľahko a vratko,
až po zem.
Ku koncu bez konca
sa blížiť,
na obzore ho vidíš,
ale stále ďaleko.
Ozvena bez počiatku,
na teba vzdychá,
keď ty sa odrážaš
od stromu konárov,
do ľudí narážaš,
nikomu neprekážaš,
dávaš si záležať.
V tme a tichu sa schovávaš.
Dátum vloženia 24. 6. 2009 11:16yank
Sám
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2027
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Ku koncu už to tak dobre nevyznieva, hlavne kvôli rýmom, kde už škrípal rytmus, ale inak je to celkom fajn
25. 6. 2009 13:12