Nad hlavou sa mi zbiehaš
v turbulenciách neba
padáš mi do rúk
a zaspávaš.
Nikto nám nerozkáže
zostať na zemi
tak zoberme to doslovne
a skočme
už nie viac vzdialení.
Ešte raz
a znova
vstúpme do nových rán
chcem zablúdiť
a odniesť si ťa
ku hviezdam.
Mám
všetko čo treba
nielen plán
a zopár fráz
čo mi nič nevravia.
Nehľadám
žiadne prázdne sny
ten cit
stokrát neverný.
Dnes si tu ty
v tých chvíľach
našej obety
a viery...
Sú to zázraky...
Dátum vloženia 19. 6. 2009 21:28nickmyname49
...keď strácam slová
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2429
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- YweTTe
jj je to zázrak, že som ešte tu o takomto čase ....takže toto je taká fantasy- báseň? lebo to neexistuje, že by si ty strácal slová inak krása
19. 6. 2009 21:44 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Snažím sa, ale... občas ich fakt strácam a ty asi poznáš ten dôvod ...
No aj také sú zázraky inak
Ďakujem ti
19. 6. 2009 21:50 - fabici
jj, velmi pekne
19. 6. 2009 23:57 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Vďaka, fabici
20. 6. 2009 00:00 - Carlo
aa, tak suhlas s fabicim...velmi pekna nick
20. 6. 2009 00:53 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Díky, Carlo
20. 6. 2009 01:01