Basnicky.sk

Som znovu sama
ako strom v pustej pláni.
Sama...
ako horor medzi rozprávkami.
Nikto ma nevidí, každý ma obchádza
a ja si spoločnosť v samote nachádzam.
Najhorší spoločník počúva úprimne.
Už len ja a ona pokope smútime.
najlepšie pochopí moju ťažkú bolesť.
Prosím ťa, láska, už ku mne doleť.
Neteší ma spoločnosť tejto samoty,
chcem byť všade tam, kde budeš i ty.
Smútok ma desí, vdialenosť je taká,
až sa jej moja láska už zďaleka ľaká.
Nik nechápe lásku, čo nás tak nadnáša,
len dvaja anjeli s Bohom nás uprene strážia.
Len im verím v našej láske vernosť,
kým ju už nezabije vzdialensoť.
Tak ťa len prosím, ver v našu lásku!
Dve ovečky sa na poliach spoločne pasú.
Vzdialenosť ubúda, naša láska padne.
Tvoje srdce rastie a to moje slabne.
Posilni ma bozkom a ustráž dlaňami.
Veď malí anjeli vždy bdejú nad nami.