V noci sa mi sníval
nezvyčajný sen,
sen o tebe,
Laura.
Bolo to už tak dávno,
čo sme sa navzájom pohľadmi
zaľúbene hltali,
keď nám pery zrastali.
Spomienky.
V tom sne
si sa na mňa usmiala,
sadli sme si spolu
za lavicu v chladnej triede
nášho staručkého gymnázia
a pod ňou sa chytili za ruky.
Bolo nám teplo.
Po dlhých rokoch
ma zalial zvodný pocit
dokonalého šťastia.
Neľútostný boj s prebudením
som napokon prehral.
Môj sen ma nečakane
zasiahol
a vydesil,
rozpáral staré jazvy.
Bože môj, veď to bolo hrozne dávno!
Vieš, ty si moja prvá
a (zrejme) aj
najväčšia,
životná láska.
Neviem... Možno. Netuším.
Pred láskou sa nedá ujsť.
Ja neutekám,
prešľapujem na mieste,
chvíľami cúvam,
ale aj tak ma
nikdy nedobehne.
A to len kvôli tebe. Myslím.
Prahnem zaspať naveky,
vidieť tvoju tvár,
objať ťa
a byť s tebou.
Posledná aktualizácia: 13. 6. 2009 21:50
Dátum vloženia 6. 6. 2009 18:08fabici
3 ať mejuliM
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2029
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Mne osobne už nebolo treba posledný verš, keďže sa to dalo dobre pochopiť z celej básne, že len keď spíš s ňou môžeš byť, a preto chceš zaspať naveky, aby si s ňou bol navždy v tom sne...
No ale to je len detail .
Báseň sa mi dosť páči, takýto štýl mám rád a napísal si to veľmi dobre .
6. 6. 2009 22:52 - fabici (napísal autor básne)
V podstate mas pravdu... Diky pekne za komentik
7. 6. 2009 11:47 - Syber
poskrývaj tie myšlienky... nie tak polopate... inak fajn
7. 6. 2009 12:49 - fabici (napísal autor básne)
Syber, diky pekne, ze si si nasiel cas precitat si...
Neslo mi o nejaku tazku poeziu, ale o nostalgicku basnicku, takze preto.
7. 6. 2009 22:46 - kristinaa
ano vyznanie .... snívajúce..skryté..pretrvávajúce....ale odmysliac si lyric. prejav... ..no ..vsak vieš...tvoj subj. pocit ..čitateľ zajtra zabudne...
7. 6. 2009 22:53 - fabici (napísal autor básne)
ano, kristinaa... suhlasim s tebou... vyznania su urcene jednej osobe, zvacsa... vsakze?
na ostatnom nezalezi...
A dakujem ti za komentik
7. 6. 2009 22:56