Basnicky.sk

Sú veci medzi nebom a zemou,
uprostred s dušou nemou.
Láskať ju rečou snov,
vábiť pod paplón.
Verná družka,
občas si jej slúžka.
Hlavy strácajú sa v objatí,
každý malí túži po jej zajatí.
Nežne sa vie dotýkať,
do srdca lásku zamykať.
Jasnými farbami svet natiera,
teplo zamilovaných rúk rozsieva.
Semienka zvláštnych pocitov,
pohladia telá malých - tvorov -
tohto sveta príliš skutočného.
Z neho veľa zdá sa jej zlého.
V ňom tak nevonia agát predvečerom,
nevstrebáva sa žiarivý dar telom.
Pozerať na tmavé plátno neba
bez duše dotknúť sa svetielok nedá.
S rukami za hlavou v tráve ležať sa dá,
no len cez ňu však pochopíš že je to život sám.
Celý čas pri nohách leží a čaká,
kedy Teba- zblúdilé dieťa zláka.
Naučiť sa počúvať hlasu jej nemých pier,
vedieť ako vstúpiť do jej tajných dvier.
Naučiť sa veriť snom,
tej živej ne-hmote medzi zemou a nebom.