Oheň čo nepáli
bolest čo nebolí
stach čo už nedusí
taká je chladná láska k Tebe
je vo mne ale už nie je aktivna
kam sa z nej všetka sila stratila
ostala uvaznená v črepine zrkadla
tam sa ňu už už nik nepýta
je a nie je na konci sveta
piše niečo nezrozumiteľné tá veta , že vraj milujem ťa
prečo mi to stále píše na steny mojej duše
neviem že ma oklamala
a ja jej to nepoviem
možno to už vie ,
a nerieši to veď na čo
ja odmietam uveriť , že to skončilo
to čo sa ani poriadne nezačalo
každý text čo si som doteraz napisala bol nasiaknutý smútkom
stal sa mojim otrokom
a ja sebe i tebe cvokom
akýmsi čudákom
bez citov
bez ničoho
vysala si zo mňa všetko čo sa dalo
okradnutá o nehu
stojím tu v samote
krutá je
prikrýva moje telo náhe
tým čo ešte ostalo
čitám ešte v spomienkách váhalo
prosím čas , ktorý mi ťa vzal
aby ťa previedol ku mne z divokých skál
ukrýtá v pevnosti
ukrýtá vo veži
dnes o lásku prosí tá čo beznocne tu leží
prosím ťa úpenlivo popretkávaná spomienkani , s bielými ružami
prosím o nové túžby ...
Dátum vloženia 6. 12. 2005 23:23janka 
PROSBA(I ) *
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1729
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. SuARI
Krásne...prežívam niečo podobné, možno také isté ako ty. Janka, ty to vieš tak pekne formulováť do slov! Máš nového verného čitateľa
12. 12. 2005 11:05 - janka (napísal autor básne)
SuARI no možno by som aj písala aj inak KEBY ... no všetko preverí čas ... uvídime .... prajem pekný deň ...

12. 12. 2005 11:14

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
