Basnicky.sk

Žijem život plný temných síl,
plný smútku, utrpenia,
krutý akord ma zahlušil,
a spať mi už vôbec nedá.
Bojím sa nového rána,
čo mi zasa prinesie,
či len ďalšie slzy a žiaľ,
alebo radosť prekvitne.
Mám strach už zo všetkého,
že ma to zas kruto zraní,
žiaru svetla tlmí temný,
pocit strašný, nepoznaný.
Mám strach pozrieť na oblohu,
lebo je tak veľmi čistá,
myšlienky mi zabraňujú,
z môjho hriechu očistiť sa.
Bojím sa aj temnej sily,
že ma opäť pohltí,
a ja budem ničiť víly,
a osud ma kruto zarmúti.
Prečo je láska vždy tak krutá,
ako tá najväčšia harpia?
Prečo sa tu stále krútia
tie výčitky zabitia,
mojej duše tým zlým citom,
vôbec neopetovaným,
mám strach z nového dňa,
a pocit nepoznaný,
že ma utrpenie pohltí
a ja budem žialiť, plakať,
že sa už zas nedokážem
na vlastné nohy stavať.
Strach je pocit nemilostný,
plný rôznych nástrah zlých,
no ja si len v duchu vravím:
Miluj, ľúb a navždy ži!!!!