Basnicky.sk

Bez vetra a plachiet
strácaš chuť
prechádzať ďalej
za oponu
z príliš tvrdých skál.

Bol som tam
keď ti nikto netlieskal...

Zhoď ten prach
zo svojich pliec
a dýchaj so mnou
celkom čistú vôňu
každej sekundy.

Bol som tam
a stál trocha zmätený...

Keď si mi nepodala ruku
a nezdvihla obočie
aby som uveril
že toto je trápenie
z vlastnej vôle.

Ja som tu
tak nepadaj dole...

Mám ustlané v náručí
a nezmiznem preč
aj keď ťa naučím
ako sa vzniesť.
Rovnako vieš
že si čo chýba mi
skutočný svet
spojený chvíľami
v spoločných stretnutiach
pred prahmi dverí
silní sú tí ľudia
ak v lásku verí
každý z nich rovnako
bývajú celí
tak ako my
sme to chceli.