Basnicky.sk

Spoveď chlapca ktorý kedysi ľúbil

Túžim po našej spoločnej pesničke
ktorá bola iba naša.
Spýtala si sa ma:"Nemáme pesničku.Aká bude naša?"
Bez mihnutia oka som povedal.

Pieseň sú zabuchnuté dvere keď si bola na mňa nahnevaná,
útek z domu a hádzanie kameňov do tvojej izby.
To ako si mi hovorila,že mám byť tichšie
lebo je neskoro a rodičia sú doma.

Naše prvé rande keď som si hovoril
"Bože človeče,nepobozkal som ju a mohol som."
Naša pieseň sú dni,keď som ťa videl rozospatú
z rozcuchanými vlasmi.

Jemný tlkot našich sŕdc ktoré sa stretli na polceste za láskou
a kroky ktoré som počul a ktoré tak veľmi boleli.
Kroky keď si odchádzala.Len domov,ale ja
som si predstavoval,čo by bolo keby sa už nevrátiš.
A stalo sa.Toto je naša pesnička.

A skôr než pôjdem spať a poviem Amen
prosím Boha,aby ju zahral znova...