Basnicky.sk

Cintorínom kráča tmavá útla postava .
jej tvár je bledá, boľavá....
V osamelom srdci smutnejšie dni plynú ,
mysľou pekné spomienky sa vinú..
Ešte pred chvíľou , sa smial ,
bozkával ma , miloval.,
na rukách nosil ,
keď žiadal o ruku , na kolenách prosil....
A dnes......ticho v dome , chlad ,
teplého slova niet ,
nikoho , kto by ma mal rád......
Ku hrobu došla ,
prehovorí , opäť som tu môj milý ,
unavenou rukou , dotýka sa tvrdých hrúd hliny....
S láskou ukladá ku sviečkam kvet ,
jej pozdrav živý.....
Oči od sĺz pália ,
pery kratučkú modlitbu vravia....
Toľko si Bože lásky mal ,
tak veľa dávaš , mne si ju vzal ,
môj milý je v tvojom raji ,
mňa smútok, ako peklo páli.......
Nevyčítam ti Bože , o nič nežiadam ,
rozdelil si nás , som sama ....,
on......teraz medzi svojimi , azda nie je sám ....
Pomaly vstane , slzy utiera ,
vzlyk z dna duše vyviera...
Precitne , vietor chodníky zametá ,
naberá na sile...
A Boh , ľútosť svoju prejavil ,
plač v kvapkách dažďa poslal ,
vetrom ju pohladil...
Lúčiac , zafúkal do stromov ,
núti ju opustiť milého ,
ísť domov..............