Táto báseň je venovaná mojej starenke, ktorú som mala tak rada a po ktorej mi zostala už len uzunká cestička z hrobu von.
Koniec prišiel tak náhle bez zvonca,
spomínam na pekné chvíle strávené spolu,
prajem si, aby tomu nebolo konca.
Chcela som sa s tebou ponoriť do nekonečného mora večnosti,
kde by neexistovali žiadne klamstvá ani starosti.
Avšak čo osud vzal čas nevráti.
Uzunká cestička zostala mi k tebe,
nuž sedím tu pri tebe.
Spomínam na to všetko krásne,
tak píšem tu pri tebe básne.
pls. komentár rada sa poučím z chyb.
Dátum vloženia 18. 5. 2009 18:27smielik123
Vravieť dovidenia a vedieť že už NIKDY
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1515
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- cica11
mno celkom dobre ale to more vecnosti si fakt nevim predstavit chi chi ale inac super........
19. 5. 2009 15:11 - zabicka34
mno jako sa to trochu nerimovalo ale iba trochu fakt trochu ale mohlo to bzt aj lepsie prajem ti vela uspechou
19. 5. 2009 15:14 - smielik123 (napísal autor básne)
mno sak pockajte vi ropuchy aj ciciny sak jak vas zbadam tak vam seckym vykusem krk ............. alene ste fajn kamaratky ale aj tak vas neznasam ale ne to vtip, to vtip, to vtip ......... alebo zeby neeeeeeee??????????
19. 5. 2009 15:18 - zabicka34
mno sak ja ti dam takej ropuchi ti kvasnico jedna daj sa vipchat ale ne to bilo ze srandi hehe este nevim.
19. 5. 2009 15:26 - Baruš
mne príde že sú tam také otrepané rýmy.. teda zopár no :p ale more nekonečnej večnosti je super.. a tá prvá veta k básni tiež..
19. 5. 2009 16:11 - smielik123 (napísal autor básne)
ďakujem ti baruška
24. 5. 2009 18:11