Basnicky.sk

Nie dávno to bolo, stretlo ma niečo.
Niečo, pri čom konečne nepýtala som sa ,,Prečo?"
Aj keď nečakala som krátko
to niečo začalo ma volať zlatko :)
Nebol to omyl, ani očný klam
preto povedala som si: ,,Ty nemôžeš zostať sám!"
Áno, už slovami som naznačila
no i keď ma celá minulosť poznačila
hovorím o Tebe, o prvej chvílke s Tebou.
Pri Tebe prišla som na to, že som vždy bola sama sebou.
Ide to rýchlo, veď ani neviem a pred nami je rok
nevieš si predstaviť aká šťastná som, že stále držíme spoločný krok.
Na začiatku nesmelý sme boli.
Obaja predsalen ocitli sme sa v neznámej roli.
Dni plynuli, pre nás spoločný čas sa začal
vedľa nás anjel, čo pozor dával kráčal.
Letel nad nami, ,,objímal nás"
no my nikdy nepočuli sme jeho zázračný hlas.
Aj keď obaja nevieme ako náš strážca vyzerá
naisto potíšku ku nám sa prizerá.
To, či sme si súdený vie iba on
spolu s mojím srdcom roztĺkol zvon.
Rozochvel pri tvojej prítomnosti telo moje
a daroval všetko to, čo bolo a je iba Tvoje.
Dal mi Tvoj pohľad, Tvoj dotyk nežný
čo rozpáli aj neovládateľný pahorok snežný.
Tvoj úsmev, Tvoju dlaň mi ponúkať začal
ponoril moju dušu do tej Tvojej a máčal.
Až teraz tu stojím pred Tebou a prosím
nech navždy Tvoje srdce si v sebe nosím.
Nech nikdy neopustí ma z Teba radosť
nech to, čo mi je cenné stratím s Tebou a to je mladosť. :-*