Basnicky.sk

Sadám si na miesto,kde sme sedávali spolu,
a počúvam šum lístia.
Spieva mi do uší melódiu,ktorú nepoznám,
no viem,ze pri nej ukolíšeš aj bábo.
Vhlave mám veľa myšlienok.
A stále myslím na teba
dňom i nocov.
A pritom rozmýšľam,
prečo sa neše cesty takto rozišli.
Stále neviem pochopiť,čo sa stalo.
No jedno viem,že som ta milovala aj milujem.
A nakoniec si odišiel,
tam kde ja cestu nepoznám.

Práve teraz si uvedomujem,
že som ťa stratila.
A až teraz som zistila,
ako si bol blízko a predsa tak ďaleko.

Teraz viem,
že už nikdy nepocítim tvoje chvenie
a už nikdy ta nebudem môcť objať.
Pýtam sa samá seba:
Čo som spravila?
Akej chyby som sa dopustila.
No nanič som neprišla.
Len jedno ti ešte povedať chcem
hoc aj keď si odišiel.
Vmojom srdci miesto mal si,len ty.
Alen tebe moja láska patrila a aj patriť bude.

NEZABUDNEM.
Lebo viem že,
Smrť ja hranicou života a nie lásky.