Basnicky.sk

Hodváb jemne pohladí
moje telo
keď ležím na podobločnici
za oknom chumelí
mne je to jedno.

Len cítiť
absolútne čokoľvek
prázdnotu zo srdca vytlačiť
keď nevidím tvár
lásky dar.

Chlad sa obtiera
skrehnuté údy trpia smútkom
sneh pomaličky upiera
hladné oči mojím smerom
neroztápa sa.

Pokrýva stratený čas
premárnené slová
ach, ten urodzený hrad!
Myšlienky čo boli dané
skryté vznešené plamene
teraz zmrazia stratené nádeje.

Prestala sa prelievať krv
kryštáliky zlepili vlasy.
Biele odlesky
zatvorili čierne riasy.