Basnicky.sk

Jedno krásne pominulo,
ďalšie možno načať.
Neviem odkiaľ začať,
ešte srdce nezabudlo.

Vôňa šije omamná,
sladkosť pier purpurových...
Pomaly sa strácajú v diaľke,
ešte však nezmizli.

Ťažké chvíľky potu čakajú,
nové neprebádané tváre lákajú.
Sústrediť sa ?
No na čo konkrétne?
Zblázniť sa ?
No začínam sa cítiť zmätene...

Túžba, po kráse,
ukrytá niekde medzi nebom a zemou.
Hľadám sa v spáse,
medzi ňou a tebou.

Neviem či spása inak nevyzerá,
a či je natoľko komplikovaná.
V obrazoch si hlava spomienky prezerá,
bola to doba krásna.

Kam sa teraz zamerať?
Mám žialiť?
Nedokážem.
Bojovať na novom poli?
Ešte nemám síl.
Nečinne pozerať sa navôkol?
Nechcem!

Všetko časom spôsobuje zmätok,
či už sĺz alebo smiechu potok.
Nastal čas urobiť v tom poriadok,
nebyť druhých činov svedok...