Basnicky.sk

Na obraz pozerám, v myšlienkach blúdim,
Pohľadom do zeme, sám seba súdim,
Neverím v skutočnosť, v ilúziách žijem,
Smútok čo mám v srdci, predsa nezakryjem,

Prepadám sa do hlbín, môj krik však nepočuť,
Hoc sa tomu bránim, musím zabudnúť,
Keby sa to dalo, tak spomienky predám,
Zmáhajú ma bolesť, úzkosť , ale ja sa nedám,

Nedokážem milovať a nebyť milovaný,
Je to ako oslavovať a byť nepozvaný,
Neviem presne opísať, čo teraz prežívam,
Každý večer zaspávam no v noci nesnívam,

Ja sa snov už bojím, i keď som sníval rád,
Ponáral sa denne v mori nálezov a strát,
Hľadal som a zbieral perly pre čistotu citu,
Objavoval čaro lásky a silu v nej skrytú,

Ja už nedám nikomu od môjho srdca kľúč,
Zamknem si ho pred svetom a city budú fuč,
Nevládzem už bojovať, cítim sa tak sám,
Ja som ti dal všetko láska a čo z toho mám ?

Iba oči pre plač a pár krásnych spomienok,
Neskutočnú bolesť, ktorá sprevádza môj krok,
Napriek tomu neľutujem, ďakujem ti zlatko,
Mohol som byť zase šťastný aj keď iba krátko,

Mohol som zas ucítiť, aké je nebyť sám,
Aké je keď poviem všetkým, že niekoho mám,
Aké je to keď na teba doma niekto čaká,
So slzami v očiach píšem, no pravda je taká.....

.... je taká krutá no človek sa musí postaviť a ísť ďalej

Posledná aktualizácia: 17. 5. 2009 16:24