Basnicky.sk

AvRiL_GiRL  Zobraziť/skryť lištu autora

Myslela,že šťastie existuje...

Kráčala po ulici,tempom "Idem ale neviem kam" a s výrazom "Dajte mi všetci láskavo pokoj."Bolo to jasne viditeľné.Išla zo svojej nudnej,patetickej školy,v ktorej sa nikdy nič nedeje na nudnú nezaujímavú autobusovú zástavku kde sa deje stále to isté.Autobus príde,ľudia nasadnú,pokecajú so šoférom a sadnú si."Vyzerajú tak šťastne."pomyslela si.A to aj napriek tomu,že kráčajú z práce.A možno práve preto.Je na tomto svete ešte niekto smutný,bez života,bez priateľov ako ona?Preháňalo sa jej to hlavou.Chcela by takého šloveka stretnúť.Aspoň raz sa s ním porozprávať o ich spoločných problémoch,poradiť si ako ďalej.Toto jej prebiehalo hlavou medzitým ako platila šoférovi."A čo si dnes aká bez nálady dievčatko?"spýtal sa jej milý postarší vodič.Určite čakal odpoveď typu:dostala som zlú známku v škole,dostala som krámy,rozišla som sa s frajerom a pod.No taká žiaľ neprišla.Sama nevedela čo mu má povedať,či má byť hnusná,milšia alebo mu nemá odpovedať."Zmeškala som posledný vlak."znela odpoveď."Aký vlak?"nechápal vodič."Posledný vlak na posledné nástupište."odpovedala bez mihnutia oka,ako si hádzala vydané peniaze to vačku."Nerozumiem ti miláčik.""Aj vás čaká.Nebojte."usmiala sa."Zlatíčko,naháňaš mi strach."pozrel videsene."Nebojte sa.Som úplne v poriadku pane." "No to dúfam.Ďalší."pozrel sa ešte raz na ňu a vzápätí na človeka za ňou.Ona si sadla spokojná sama so sebou na sedadlo.Do uší si dala MP3 a pozerala von oknom.Veci a ľudia sa jej mihali pred očami.Vlastne ako celý jej život.Zavrela oči.Zobudilo ju až zastavenie autobusu.Rozospatými očami pozrela kde vlastne je a keď videla,že tam kde má byť,vystúpila.Kráčala k svojmu domu.Stretla svojich spolužiakov a spolužiačky.Pozdravili ju!Bolo to neuveriteľné.Ju nikto z triedy nezdravil.Dievčatá dokonca prišli k nej a objali ju na pozdrva."Čawte."pozdravila aj ona.Bola šťastná ale zmätená.Prišla domov a tam ju už čakala večera a pri stole jej rodičia a staršia sestra.Neverila.Nikdy nevečerali spolu.Sestra vždy odišla von,kedže bola obľúbená v celom meste a ony traja si jedli kedy im chutilo.Väčšinou každý vo svojej miestnosti."Ahoj zlatko.Čo tak neskoro?"spýtala sa jej mama."Stretla som kamošky."čakala ako zareaguje,kedže doposiaľ nemala žiadne."Oh tak dobre.Poď si sadnúť."Celý večer bol úplne iný ako inokedy.Bola šťastná,vlastne celý svet bol šťastný.Konečne začala veriť na zázraky a hlavne na život.Spoznala aj inú stránku života ako tú tienistú.Rozhodla sa ísť zo sestrou von.Išli na doskotéku a po dlhej dobe sa zabávala.So sestrou.Všetko bolo dokonalé.Keď prišli o dve hodiny,išla si pozrieť úlohy.Tešila sa na zajtrajší deň v škole,kde bude so svojími kamoškami.Nevedela sa dočkať.Prišlo jej to čudné ako všetko ale páčilo sa jej to.Bola optimisticky naladená a život sa jej zdal z hodiny na hodinu skvelý.Ľahla si do posteľe.Zobudila sa..Bol deň.Sedela v autobuse.Nechápala už celkom ničomu.Chalana ktorý sedel za ňou sa spýtala koľkého je.
"17.9."odpovedal jej.
Podľa jej výpočtov,ak je už druhý deň po tom včerajšom skvelom dni,malo by byť 18.Ale nie je.Vystúpila a verila,že znova príde do tej skvelej rodiny.Žiaľ mýlila sa.Doma bola iba mama a otec.Nikto za stolom,každý inde.
"Ahoj mami."
"Ahoj miláčik."
"Čo máme jesť?"
"Neviem.Nevarila som ako vždy,niečo si nájdi."
"Ok.A kedy budeme jesť?"
"Ja som jedla,tvoj otec neviem,sestra bude jesť vonku a ty si najedz teraz ak chceš."
"No dobre."
"Stretla si dneska po ceste niekoho?"
"Nie.Prečo?"
"Len tak.Neprekvapuje ma to."
"Veď dobre."
A zase to bolo ako predtým.Zase pocítila tú bolesť v srdci,tu strašnú bolesť a samotu.Zažila jeden skvelý deň.Včera.Dnes je zase iný deň...
Dátum vloženia 20. 4. 2009 21:01
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2118
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre