Basnicky.sk

Šluk  Zobraziť/skryť lištu autora

Experiment, ktorý (ne)zmenil svet

Dámy a páni, s veľkou hrdosťou, a zároveň strachom, Vám oznamujem, že náš vedecký tým (v zložení mňa, čiže Šluka alebo Mamuta, Johnka, Pištu a Koperníka – inak Tomáš) dospel k prevratnému, no bohužiaľ veľmi nebezpečnému výsledku. Sme však pripravení niesť plnú zodpovednosť za následky našich činov a nášho "hrania sa na boha."

Skôr než pristúpim k samotnému jadru veci, musím povedať, že sme k našej práci pristupovali veľmi zodpovedne a seriózne vedecky (ale v podstate sme neboli dostatočne zodpovední a opatrní). Ako pri každom pedantnom vedeckom výskume sme si na začiatku stanovili hypotézy a ďalej postupovali klasicky induktívne. Možno Vám prídu tieto hypotézy smiešne, ale berte to prosím vážne. Tento článok nie je žiadnou recesiou.

Hypotéza A: V priebehu tisícročí bolo empíriou milión krát overené, že maslový chleba, ak spadne na zem, vždy dopadne na natretú stranu. Vždy.

Hypotéza B: Mačka, za akýchkoľvek okolností, vždy dopadne na nohy. Nie je podstatné či vždy na všetky štyri, alebo najprv iba na predné, potom na zadné, alebo naopak, atď. Dôležité je, že vždy dopadne na nohy.

Otázka: Čo sa stane ak mačke natrieme na chrbát určité množstvo masla a potom ju z určitej výšky pustíme na zem?

Pracovné hypotézy:
1. Môže dopadnúť na nohy, ale sila dotyčného masla ju v tej istej sekunde, ako dopadne na nohy, prevráti na maslom natretú stranu. Túto pozíciu zastával Johnko.
2. Presný opak pracovnej hypotézy 1. Túto pozíciu zastával Pišta.
3. Mačka nedopadne na zem ani nohami, ani natretou stranou, ale dopadne na bok. Túto pozíciu som zastával ja (Koperník nezastával žiadnu, pretože na začiatku experimentu nebol prítomný)

Skúmaný subjekt: Musím podotknúť, že sme nepracovali v dobrých, sterilných a bezpečných laboratórnych podmienkach, čo bola koniec-koncov osudová chyba. Bolo to na našom trnavskom priváte. Skúmaným subjektom bol "náš" kocúr Zolo. Náš je preto v úvodzovkách, lebo nie je reálne v našom vlastníctve. Je to túlavá mačka, ktorá nás jedného dňa začala prenasledovať. Strašne mraučal a tak sme sa s ním dohodli, že nech ide s nami a dostane od nás jedlo. Pustili sme ho len na balkón, pretože sme nemali záujem o prípadné blchy, exkrementy, či doškriabané a zničené periny, či nebodaj notebooky. Jedlo a vodu od nás dostával pravidelne, aj keď s ním boli problémy – nemal záujem a ani ochotu si odpratať svoje fekálie, ktorými nám pošpinil balkón. To je však teraz nepodstatné.

Priebeh experimentu

Johnko podstúpil pre dobro vedy veľkú obeť: aj napriek tomu, že mal gumené rukavice (inak určené na umývanie záchoda :-)), ho Zolo pri tom ako ho chytal do rúk, a ako som mu ja a Pišta natierali rovných 250 gramov masla na chrbát, strašne doškriabal. Treba podotknúť, že Zoltán sa experimentu nezúčastňoval dobrovoľne. Na tomto mieste sa mu chcem ospravedlniť (rovnako aj všetkým ochrancom zvierat, greenpeaceákom, emákom a iným psychicky chorým ľuďom) pretože on a ďalšie skúmané subjekty si to nakoniec odniesli najviac a ako prví.
Maslom natretého Zoltána sme pustili na zem (celý experiment prebiehal na našej terase) z výšky rovných 2.5 metra. Experiment sme opakovali desaťkrát a zakaždým sa potvrdila pracovná hypotéza číslo 3. – Zolo vždy dopadol na bok. Čiže som mal, ako ináč, pravdu (a vďaka tomu som v rámci našej stávky vyhral 200 eur). Koperník prišiel strašne nahnevaný zo školy, práve keď sme experiment opakovali posledný krát. Dobre sa na nás zasmial, a našu serióznu vedeckú snahu komentoval slovami: “Chalani, vám musí jebať...“ Potom však brilantne skritizoval náš projekt (inak názov projektu je MasMač – maslová mačka) a predovšetkým jeho medzery a chyby: „Ale tento pokus nerobíte korektne. Zolo nie je mačka, ale kocúr, aj keď je druhom mačka, je mužského pohlavia, čiže je kocúrom. A okrem toho padajúci maslový chleba a padajúci kocúr, ktorý je natretý maslom, nie je to isté.“ Po dôkladnej úvahe sme dospeli k tomu, že má pravdu. Poďakovali sme sa mu za oprávnenú a plodnú kritiku. Takisto sme mu aj ponúkli miesto v našom vedeckom týme. Neváhal ani chvíľu (veď kto by váhal nad takou lukratívnou ponukou, pracovať so skvelými vedcami a odborníkmi a ešte k tomu na takom gradiózno-epochálnom projekte ako je MasMač?). Vzali sme teda veľký kus chleba (vzhľadom na Zolovu hmotnosť to bola skoro polovica chleba) a natreli ho tento krát 500 g masla. Museli sme však vyriešiť veľkú morálnu dilemu: takto natretý kus chleba prilepíme alebo prišijeme na náš skúmaný subjekt? Vzhľadom na to, že sme humanisti (resp. predstierame, že nimi sme) sme sa rozhodli pre druhú možnosť – Zolovi sme ten dotyčný, maslom natretý kus chleba na chrbát prilepili sekundovým lepidlom. Takisto sme si zohnali ešte ďalšie tri mačky, (menovite Cecília, Ingrid a Pamela) všetky ženského pohlavia, a spravili sme s nimi to isté. Tieto tri mačky sú súčasťou Zolovho háremu. Jednoznačne bolo vidno, že sú rôzneho veku. Napr. Cecília bola už dosť stará, na pokraji života. Z určitých znakov a podobností predpokladám, že je aj Zolovou matkou. Ale Zolo s ňou aj tak kopuluje, čo vôbec nie je problém, pretože je to „náš“ kocúr a je rovnako zvrátený ako my. Každý z nás teda mal na starosti jeden skúmaný subjekt. Všetci štyria sme ich držali v rukách a pustili sme ich naraz. A stalo sa to, čo nikto z nás nepredpokladal a ani o tom len nesníval: Všetky štyri mačky, s prilepenými a maslom natretými kusmi chleba na chrbte, nespadli na zem!!! Zostali visieť vo vzduchu!!! Znie to neuveriteľne, ale je to tak. S otvorenými ústami sme na ne všetci štyria hľadeli a niekoľko minút sme neboli schopný slova. Pišta nakoniec ako prvý priam zvrieskol: „Uvedomujete si, čo sme dokázali?! Veď my sme porušili fyzikálne zákony!!!“ Susedia a naše spolubývajúce nevychádzali z údivu alebo si mysleli, že tam máme nejakého iluzionistu, či kúzelníka. Hneď sme otvorili šampanské a vypili ho. Pre úplnosť informácii v ten večer padlo ďalších 74 fliaš šampanského, 37 fliaš vodky, 23 fliaš fernetu citrus, 8 fliaš zlatej tequli a 13 fliaš absintu. Počet vypitých pív sa nikto neodvážil ani len odhadnúť. Samozrejme, nie je reálne, aby sme toto všetko vypili samy, ale náš prevratný úspech a istú nobelovku, s nami zapíjali všetky naše ženy z privátu a susedia z okolia.
Na druhý deň ráno sa začali diať ďalšie výnimočné udalosti. Všetky štyri mačky začali rotovať okolo vlastnej osy! Okrem toho sa aj pohybovali po elipsovitých dráhach – tie mačky si začali vytvárať vlastné gravitačné pole! Nadšenie bolo obrovské – ďalší bonus k tak prevratným výsledkom! Prvý problém bol v podstate banálny: Ingrid a Pamela, kvôli smerovaniu svojich dráh, rozbili okná na izbe našich dvoch zlatých spolubývajúcich. Našťastie sú meteorologické podmienky teraz dosť dobré, takže zima im nie je. Hlavne ich však vytáčalo, že sme stále na terase, skúmame subjekty, meriame a zapisujeme hodnoty a taktiež ich chlípne pozorujeme keď sa prezliekajú alebo keď sa spolu hrajú. Po niekoľkých dňoch hádok si uvedomili, že to nemá zmysel a na našu veľkú radosť a potešenie začali chodiť po dome nahé...

Problémy a ohrozenie

Lenže podstatnejším problémom bola gravitácia. Každým dňom bola stále väčšia a väčšia. Mačky k sebe začali priťahovať najprv cigarety, potom popolník, plastovú stoličku, lavičku... Presne po piatich dňoch od začiatku experimentu za nami prišiel starší sused so slovami: „Chlapci viem, že ste dokázali niečo úžasné a prevratne, ale okamžite mi vráťte plot, tamtú jabloň, môj bicykel a predovšetkým mojich malých synov!!!“ Vtedy sme si uvedomili, že to už začína byť vážne a rozhodli sme sa skončiť to. Gravitačné pole bolo už príliš silné a mačky rotovali a pohybovali sa po svojich dráhach s neuveriteľnou rýchlosťou. Naivne sme si mysleli, že mačky jednoducho zastavíme a položíme ich na zem. Lenže to nešlo. Boli sme z toho dosť zúfalý a bezradný. Lenže o dva dni sa stalo niečo, čo teraz ohrozuje celú našu planétu: všetky štyri mačky naraz sa stali obeťou gravitačného kolapsu! Normálne sa zrútili samé do seba a vytvorili štyri malé rotujúce čierne diery!!! Vzápätí po tejto udalosti na to doplatili životom naše nahé spolubývajúce a vyššie spomínaný sused. Nedá sa ani len popísať akú hrôzu a výčitky sme vtedy, a aj teraz, cítili. A čo bolo ešte horšie tie čierne diery sa stále zväčšujú! Aby som bol presný, teraz splynuli do jednej, stále sa zväčšujúcej čiernej diery. V deň splynutia dier, sa priemer dotyčnej jedinej čiernej diery zväčšil o dva metre. Na ďalší deň to už boli štyri metre a na ďalší už osem a tak ďalej geometrickým radom.
Dámy a páni, nechcem vyvolať paniku, ale máme tu ohrozenie celej našej planéty a ak sa tá diera nikdy neprestane zväčšovať, tak je ohrozený celý vesmír. Trnava, aj s okolím, už teraz vlastne nejestvujú. Preto tie karantény, zásahy našej vlády, NATO a americká armáda. Preto to informačné embargo a rôzne mystifikácie, ktorých sú médiá plné. Vlády všetkých krajín (ktoré sú samozrejme ovládané nadnárodnými korporáciami (bacha na ne – sú naozaj všade!!! (a asi je dosť divné a nevhodné, že dávam zátvorky do zátvoriek iných zátvoriek))) sa to verejnosti snažia zatajiť. Som prvý, ktorý o tom hovorí verejne a určite ma za to zabijú. Ale to je jedno. Taktiež Vám ale ponúkam riešenie. Nemáme žiadnu istotu či to zaberie, ale musíme sa o to pokúsiť. Budem potebovať aspoň dvojmegatonovú atómovú bombu...

Riešenie

Som plne zodpovedný za túto situáciu, ktorú spôsobil projekt MasMač. Ja som bol vedúci nášho vedeckého týmu, preto sa to teraz pokúsim zachrániť. Americká vláda mi poskytne lietajúci tanier zo Zóny 51. Našťastie je plne funkčný. Podniknem s ním samovražednú misiu: vletím s ním do čiernej diery a tam odpálim jadrovú hlavicu. Mimozemský materiál, z ktorého je loď postavená údajne vydrží, až kým nepriletím k horizontu udalostí dotyčnej čiernej diery. Presne tam to musím odpáliť, s rovnakou pompéznosťou a dojímavosťou ako Bruce Wilies v Armagedone. Podľa Stewena Hawkinga a reinkarnovaného Alberta Einsteina by to mohlo fungovať. Sú to dve svetové kapacity v tejto oblasti a ja im verím. Nič iné mi nezostáva.A berte to pozitívne. Aspoň nás všetkých nezabije obrovský urýchľovač častíc vo Švajčiarsku. Zabije Vás trnavská čierna diera, ktorá tam bola už predtým... Veď si to zoberte - vyše dvadsať kostolov a biskupský úrad?!

Záver, lúčenie, poďakovanie, ospravedlnenie a závet

Celý svoj majetok odkazujem Vesmírnym ľuďom.
Mojím posledným prianím je, aby ste (teda pokiaľ to výjde) nesúdili zvyšok môjho týmu. Celá zodpovednosť je na mne, ja ju preberám aj za nich. Prosím, neodsudzujte ich ani ako ľudské osoby, ani právne ako občanov. Už teraz to majú ťažké – budú mať doživotné výčitky za tie tisíce mŕtvých, ktrorých sme zabili svojím hraním sa na Boha.
Lúčim sa s týmto svetom, s mojími trinástimi manželkami a 27 bývalími, aj so všetkými mojimi manželskými, či nemanželskými deťmi (nikto netuší, koľko ich vlastne je). Lúčim sa so všetkými svojimi priateľmi, kamarátmi, kolegami, s mojou sestrou, s rodičmi aj s ostatnou rodinou. Taktiež aj s mojím škrečkom Richardom II., s akváriovou rybičkou ktorá nesie meno Fridrich Nietzsche, aj s mojim kokeršpanielom Heideggerom a so všetkými ľuďmi a zvieratami, ktoré som v živote poznal a poznám. Všetkým Vám dávam posledné zbohom a ďakujem Vám za všetko, čo ste pre mňa v živote urobili. A predovšetkým sa Vám všetkým hlboko ospravedlňujem za túto krízu, ktorú som spôsobil. A nakoniec sa chcem poďakovať istej entite, ktorá mi bude chýbať so všetkých najviac: Vodka... ach ako mi len budeš chýbať! Nikdy si ma nesklamala, vždy si stála (prípadne ležala, sedela, zvracala...) pri mne. Zbohom vodka! Ďakujem ti za všetky tie krásne roky, z ktorých si už nič nepamätám!

Ľudia, modlite sa za mňa a za úspech tejto misie k Bohu, Ježišovi, Alahovi, Jahvemu, Budhovi, Diovi, Šivovi, Alfovi, E.T. – mu... Navždy zbohom.............!
Dátum vloženia 20. 4. 2009 12:22
Básnička je vložená v kategórii Sviatočné
Počet zobrazení básne 3009
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Syber

    -musím uznať, že si zaútočil na väčšinu emócií u mňa zaujalo aj výpoveďou -vďaka Šluk ... tá kategória je skôr z recesie že...

    20. 4. 2009 20:31
  2. Šluk (napísal autor básne)

    dik.

    20. 4. 2009 23:58
  3. predpolnocna a.

    tak zbohom trnavský region
    -p o b a v i l o ...vtipné .. . miestami až dosť ...šikovný ...

    21. 4. 2009 19:53
  4. nickmyname49

    ejha, ešte, že som nebol vtedy na Slovensku , nevadí, čo už, taký je život ... síce tam boli gram. chyby, ale tu som ich ignoroval, keďže to bol dobre vymyslený príbeh na pobavenie

    22. 4. 2009 16:08
  5. eskarina

    ja.. no ja nemam slov (ale viem si predstavit pistu, ako minimalne, minimalne nahana macky po dvore )

    9. 8. 2013 15:25
  6. Tatianna69


    výborný projekt

    10. 8. 2013 21:45