Basnicky.sk

som smutna az na smrť
až tak že neviem kôli comu
pravidelne ......
dostavam od života školu
školu o tom
ako ma to vlastne pomaly
zabija .....

krvou a slzami pokropene sny
ktoré zostali v zabudnutí
len preto lebo som kedysi snívala
život sny pochoval
a tá troska ktorá hnije zaživa
tá som ja

pretože pravidelne
v pravej chvíli
mám pocit " nie ... toto sa mi stať nemohlo "
Bohužial už znova sedím na zemi
s rukami vo vlasoch ....
trasiem sa
chcem radšej nebyť ako byť

a smiech ktorý som mavala rada
stratil svoj vyznam vo chvili
keď Už nebolo prečo by som sa smiala ...
a padajúca jeseň
zobrala si môj smutný šat
zrazu mam pocit
že nie je dôvod
amen .... a tma