Basnicky.sk

KrasnaAkoVzdy  Zobraziť/skryť lištu autora

Neviem už kade

Cítim ten prázdny pocit, strácam sa sama sebe i tým ktorých milujem.
Viem, ubližujem Vám, ale je neskoro ľutovať čo nejde späť.
V hrudi cítim akési prázdno. Je to ako keď kričíš do tmavej izby a nik tam neni. Si tam len ty! Čo ozaj cítiš? Ako Ti je? Ako Ti vedia pomôcť ľudia? Opúšťaš okolitý svet, neumieraš ty vstupuješ sám do seba. Hľadáš zadné vrátka, izbu kde nájdeš niekoho kto ťa pomojká a uteší. Kde si? Vieš? Asi nie.. Stále tu nie si... Prežívaš to čomu sa vraví rovnaká fráza, ale Ty to tak necítiš, vidíš pred sebou spomienky, ďaleké. Je to zahmlené? Máš smolu! Už Ti to nik nevráti späť. Prežívaš rozchod... Je Ti ťažko, stále nevieš prečo, stále nevieš kade, ale nevzdávaš sa a v slzách hľadáš útechu. Nie je to márne? Pýtam sa sama seba. Vo mne sa ozve známi hlas... Je... Choď prosím ďalej..
Vravím si sama sebe, že blúznim, nie ja len neviem kade...
Dátum vloženia 11. 4. 2009 00:36
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2733
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Skôr sa mi to podobá na báseň ako na prózu. Takže, ako vidím a ako viem, toto zapadá do kategórie "vyliatie srdca, pocitov"...

    Poviem ti, v tomto mladom veku sa veľa vecí a vzťahov vytvorí a mnoho ich aj zanikne. No veľa z nich zanechá niečo, nejaký znak na srdci. Vždy je to ťažké, rozchod(y) a viem, že sa to nedá len tak zahodiť za hlavu, no tiež viem, že časom sa to ustály a nakoniec zistíš, že niektoré veci je dobré podstúpiť aj keď najprv bolia, pretože môže prísť niečo lepšie...

    12. 4. 2009 12:36