Chcem plakať,
trápiť sa
a vidieť ťa tiež,
ako ja,
na dne,
v tme.
Tak prečo?
Ma miluješ,
a ja
neustále spochybňujem.
Nedokážem odtrhnúť
svoje pery od tvojich,
nevládzem stáť,
bez tvojich objatí.
Nútiš ma snívať,
vraciaš mi smiech,
no ja stále
čakám kamenný sneh.
Nech padne
na našu pavučinu
krásnych snov,
pretrhne
všetko spoločné
medzi tebou
a mnou.
Nedokážem
plánovať budúcnosť,
rozmýšľať dopredu
chcem žiť
ako v americkom filme
jeden veľký žúr.
Naozaj???
Netušíím...
Dátum vloženia 5. 4. 2009 21:53MilesAway
Pometená
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1121
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
ako by som to povedal, no celé je to pekné, ale to s tým snehom a pavučinou, je o kúsok krajšie ako to ostatné, aspoň podľa mňa
5. 4. 2009 22:47 - nickmyname49
Záver už veľmi nie, ale všetko ostatné je fajn, pekné
6. 4. 2009 17:32 - Adulka201
a...pekné
6. 4. 2009 17:36 - Leah
neviem, niektoré časti sa mi až tak nepáčili, ale záver napríklad áno...trochu mi nesedelo v prvej strofe to "ako ja"...mne by sa tam viac hodilo niečo také "ako seba"...no
ale celkovo to podla mňa nebolo zlé
6. 4. 2009 18:47