Basnicky.sk

...myslíš, že sa ma treba báť?
Aj ja som človek z mäsa a kostí,
aj ja mávam v sebe niekedy veľa zlosti

Smutno mi je, keď iní robia zle
a potom to zrazu aj zo mňa vylezie.
Som rada, keď smutní ľudia nájdu cestu do mojich dvier,
keď im môžem pomôcť zasiať do ich duše mier.

Odlož váhanie,
prijmi pozvanie,
nedaj na zdanie
a zisti sám,
ktoré je pravda
a ktoré klam.

Znovu nájdený priateľ

Vrátil sa mi priateľ stratený
po dlhom tichom trápení,
keď nevedela som, čo sa stalo,
čo nám v priateľstve prekážalo.

Teraz to všetko dobre vidím,
jednu i druhú stranu cítim,
riadne sa to zmotalo,
preto to dlho trvalo.

Ak dvaja sú, sú strany dve
a nedovidím na obe.
Ak na mojej je toho veľa,
je neprehľadná druhá celá.

Dá sa tam vkročiť, nechápať
a mnohé pri tom napáchať.
Takto to dobre nebýva,
každá strana je citlivá.

Pri trápení sa nad mojim,
pozor, nech druhých neraním.
Zabŕdnem si do chlapiska,
čo neutiekol z bojiska,

všetko to veľmi dobre zvládol,
z výšky, z hora na to vzhliadol.
Aj ja som si upratala,
nie som už až taká malá.

Keď ma samota zabolí,
možno sa prejdem po poli,
poplačem si tam úplne sama,
vrátim sa opäť ako dáma.

Priateľu môj, je to milé?
Pripravuješ mi ťažké chvíle.
Tak som sa ešte nevidela,
šedá, čierna, málo biela.
Žiada sa mi to prečistiť,
okovy z nôh si odložiť.

Priateľu môj, teším sa, že opäť si,
že usmievaš sa "pod fúzy",
občas mrkneš významne,
čakáš, čo ma pri tom napadne.
(Alebo, z úst mojich vypadne?)