Zo všetkých krivých prierezov vyčnieva obrys môjho ja.
Siaham po zvončekoch, aby jemne zvonili v svetle lámp.
Nahlas blúznia.
Rozladené tóny nestlmíš.
V krajine voskových figurín
sa dodržiava vzdialenosť.
Zamrznú im dlane,
keď z vitríny pocitov hladia snežienky.
Prekročím vlastný tieň
do sveta zasklených pohľadov
a tam opäť číha symfónia soledad.
Posledná aktualizácia: 1. 4. 2009 18:39
Dátum vloženia 1. 4. 2009 17:28leviatan 
Soledad
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2003
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl




