Ľahni si pod starý cit
a čítaj čo som písal
keď nebolo svetla.
Ako chorý
a neschopný pomôcť
tmám povstať.
Zobral som na seba
tieň
a vyzliekol nádej.
V lavínach zmien
čo sa udeje
už nepočítam.
A rád nehrejem
letný dážď
perami.
Ráno
možno priveľmi
nesmelí.
Stávame sa
pozlátkom tomu
kto neverí.
Dátum vloženia 29. 3. 2009 14:20nickmyname49
Pozlátení tmou
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- poe
hmm pekne to bolo ale nejak mi nesedi to ze posledne dve strofy sa rymuju a zvysok nie ale prave tieto dve sa mi pacili mozno by si mal skusit nejak prerobit zvysok a mozno nie.. up to you inac fajn
29. 3. 2009 19:52 - kristinaa
tebe sa neda napisat nic ine ..iba to ze mas pekne slohy ...vsetky citis a vies to predat , preto sa dobre citaju tvoje basne ...no ...
29. 3. 2009 22:45 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Poe, táto báseň je písaná voľný veršom, to preto a okrem toho, je viacero rýmujúcich sa miest, len si treba všímať viac (inak, rýmy nie sú vždy len na konci veršov ), no ďakujem za názor.
Kristínka, vždy sa teším na tvoje komentáre, ďakujem ti
29. 3. 2009 23:03