Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Pozlátení tmou

Ľahni si pod starý cit
a čítaj čo som písal
keď nebolo svetla.

Ako chorý
a neschopný pomôcť
tmám povstať.

Zobral som na seba
tieň
a vyzliekol nádej.

V lavínach zmien
čo sa udeje
už nepočítam.

A rád nehrejem
letný dážď
perami.

Ráno
možno priveľmi
nesmelí.

Stávame sa
pozlátkom tomu
kto neverí.
Dátum vloženia 29. 3. 2009 14:20
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. poe

    hmm pekne to bolo ale nejak mi nesedi to ze posledne dve strofy sa rymuju a zvysok nie ale prave tieto dve sa mi pacili mozno by si mal skusit nejak prerobit zvysok a mozno nie.. up to you inac fajn

    29. 3. 2009 19:52
  2. kristinaa

    tebe sa neda napisat nic ine ..iba to ze mas pekne slohy ...vsetky citis a vies to predat , preto sa dobre citaju tvoje basne ...no ...

    29. 3. 2009 22:45
  3. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Poe, táto báseň je písaná voľný veršom, to preto a okrem toho, je viacero rýmujúcich sa miest, len si treba všímať viac (inak, rýmy nie sú vždy len na konci veršov ), no ďakujem za názor.

    Kristínka, vždy sa teším na tvoje komentáre, ďakujem ti

    29. 3. 2009 23:03