Potrebujem byť viac zlomený
a rezať rany tupou láskou.
Nikdy som sa nepristihol krvácať
aj napriek pocitu nezmyselnosti.
Z očí okolia vyžaruje opovrhnutie
nad emóciami najkrajších pokladov.
Koľkí zbierajú zvyšky zo zeme
a zasýtení sa pýšia hnilobou.
Zdrvený tam stojím mlčky
a sledujem povrchnú radosť na tvári,
pokrytectvo bez štipky odozvy,
tolerované presviedčanie o nechybách.
Zapôsobia navonok iba popolom,
ktorý aj tak časom odfúkne.
Pokiaľ sa ani dnes nepohnú stromy
budem ďalej čakať na pravdu v nás.
Dátum vloženia 27. 3. 2009 15:29nickmyname49 
Pokiaľ sa nepohnú stromy
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1183
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- YweTTe
páči sa mi ako všetky tvoje básne... ale aby to nevyznelo tak obyčajne, budem sa tváriť aj trošku odborne
: používaš zaujímavé metafory
...koniec mojej odbornosti
...jednoducho výborne ako vždy 
27. 3. 2009 18:07 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem Ti, Ivetušenečka
, aj za vysoko cenenú a odborne odbornostnú odbornosť 
27. 3. 2009 21:36 - bobo31
Vydarila sa, paci sa mi.
28. 3. 2009 11:49

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
