Len zhrdzavený spoj
nás drží
cez míle ciest.
Pokiaľ súvisíme
a schádzame
do iných miest.
Rozdielne vnímame
to čo sa deje
v nás.
A postupne vidím
že nás berie
čas.
Už si len kropím
svoje dlane
smútkom.
Už sa len kropím
vyhasnutým
slnkom.
Ako nádej
ktorá nepozná
koniec.
Dátum vloženia 23. 3. 2009 17:42nickmyname49
Bez beznádeje
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1273
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Biela_ruža
smútkom... prehltnutý...?
23. 3. 2009 19:02 - niklíkov
velmi pekne vyjadrené!
24. 3. 2009 07:32 - Deziré
...pekné a originálne...fakt
24. 3. 2009 19:30 - rohlík
pekny je ten zaver..to predtym privelmi riekankovite,pre mna
24. 3. 2009 19:36 - nickmyname49 (napísal autor básne)
A vieš, že som na to myslel, Lucka?
Ďakujem všetkým
25. 3. 2009 18:39 - kristinaa
nickmy......
no melanchólia ´...je ťažká , ale zároveň veľmi poetická ako tá tvoja báseň ...
....aspon takto si pripomínam majstra v smutných básničkách...ktorý kamsi zmizol,
ešteže si tu ty...
25. 3. 2009 23:00 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem, Kris ...
Naozaj ktovie kam zmizol, no niečo mi vraví, že to bude súvisieť s Nemeckom...
25. 3. 2009 23:21 - Biela_ruža
ano, viem ze si na to myslel... inak by som ti to predsa nenapisala...
28. 3. 2009 21:13