Basnicky.sk

Zas ma straší nočná mora,
spomienka na dávny deň,
keď vykĺzli mi tie dve slová
a ty si sa pravdu dozvedel.

Srdce sa ti obrátilo na ľad
a mne sa chcelo kričať: ,,Nie!",
no strašný vyčítavý pohľad
ukradol mi slová z pier.

Túžila som vzlietnuť na mesiac,
hľadať tam trosky vlastných snov,
keď zrútil sa mi celý svet
pod ťarchou tvojich krutých slov:
,,Dúfam,že nemám viac
takýchto tajných ctiteliek!"

Minuli sa snáď aj veky,
odkedy kázal si mi vypadnúť,
ale ja i tomu prieky
nemám sily zabudnúť.

Zabudnúť na tvoj temný smiech
sfarbený trpkým cynizmom,
odplatu za ťažký hriech,
za to, že verím prázdnym snom.

Nie ja nemôžem.
Bol to príliš tvrdý pád,
príliš veľa smoly...
nevládzem sa pozviechať
ukrutne to bolí.

Dokonale si ma zničil,
pomaly dostal na kolená.
Teraz tu pred tebou kľačím,
Zlomená a ponížená.

Spínam ruky v prosbe poslednej
splníš mi ju možno....
...snáď....
Tak dovoľ mi objať ťa a zašepkať:
Keď večer zaznie ti
svrčia s e r e n á d a,
tak, prosím,odpusť mi,
že som ťa niekedy milovala.

Posledná aktualizácia: 24. 3. 2009 10:29