Basnicky.sk

Obrazy v hlave mám.
Odkiaľ sa berú?
Tam, kde práve pohľad upieram,
tam sa nič nejaví.
No to, čo bolo dávno,
to, čo ešte stane sa len,
to vidím priamo.

Cez spleti čiar a šmúh
dostanem sa k pointe.
Vidím veľký farebný pruh
a v ňom kopec príbehov.
Zvláštne - vnímam ich všetky presne,
nie ako prítomnosť.
V rádiu púšťajú chytľavé piesne.

Nikto nevie o čo ide.
Každý môže tajne hádať,
čo pri zvuku z krabičky
asi bude hlavou prebiehať.
Slabý hlas v diaľke počuť.
Pomaly sa blíží...
"Tak už sa zobuď!"
Aha, už som späť...