Basnicky.sk

Strácaš sa mi v prúde dní.
Zdalo sa,že sme hladní
po niečom novom,spoločnom,
čo stalo sa len našim snom.

Teraz ležíš bez sily..
Kam sme sa to stratili?
Tvoje srdce bije pomaly
kam by sme sa pred tým schovali?

A to telo dýcha už len umelo.
Prečo dlhšie žiť sa ti nechcelo?
Umieraš mi tu,hoci zdalo sa mi,že spolu žijeme.
Teraz cítim,že každý svojou cestou zvlášť ďalej ideme.

Nezachránia Ťa lekári,tak ako môžem ja
zvrátiť ten koniec,ktorý nechceme obaja?
Zúfalstvo prepadá moje pocity stále viac.
Tvoj pohľad chladne ako chladný je mesiac.

Už nepomáha dýchanie z úst do úst...
Prosím Ťa,naozaj ma neopusť!
Nech zobudím sa a toto bude iba sen.
Ja bez Teba ďalej žiť nevládzem...

Je ráno.Vídím záblesk skutočnosti
čo vzal si Ťa ešte v noci do večnosti...
...tak láska moja Zbohom buď!
A ty,ráno,viac ma už nezobuď.

Posledná aktualizácia: 6. 3. 2009 22:28