Zásadne zapadáš
len do vlastných
očí.
Keď mi nezabrnkáš
na vábivých
strunkách.
Zostanem mĺkvy,
neschopný pohnúť
čo i len vzduchom.
Plávaš si
tak nevšedne
sfarbená.
V odtieni krvi,
v neznámych svetoch
rovnako zasnená.
Hľadáš niečie ramená
a pokoj v istote
nesmelých póz.
Cítim sa viac-menej
odstrčený
na ostatný bok.
Ako ten spoza riek
na druhom konci
známeho vesmíru.
Nechám sa zmýliť
tvojimi dotykmi,
keď sa perami zavlníš.
A v zlome nežne odlomíš
aj z môjho nezlomného
ja.
Posledná aktualizácia: 5. 3. 2009 22:35
Dátum vloženia 5. 3. 2009 20:49nickmyname49
Lámeš z môjho ja
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1592
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- zabudnuta
tvoja basen mi pripomina jednu...vola sa autobus...v zakrute ahoj sepnute, no nie to som chcel...fajn
5. 3. 2009 20:55 - Biela_ruža
vidim ze ten vzduch zapajas skoro vsade... basen celkom fajn, pekne pokracujes
5. 3. 2009 21:14 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Prírodné javy . Vďaka
5. 3. 2009 21:26 - rohlík
pises fajn..ked to nie je privelmi sladke, vzdy si to rad precitam...okrem nazvu to bolo prijemne
5. 3. 2009 22:10 - Lucyntha
táto je veľmi dobrá pre mňa, dobre sa číta
6. 3. 2009 00:23 - iwet
Pekná, páči sa mi
6. 3. 2009 10:45 - Lorros
aj mne sa paci..
6. 3. 2009 18:22 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem rohlík, Lucka, iwet, Lorros
7. 3. 2009 12:02 - milson5
velmi dobra basen, super zaver
7. 3. 2009 21:47 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Dík, Milan
7. 3. 2009 22:04