Basnicky.sk

Do tmavého tieňa položím svoju hlavu,
takú hlavu predsa neukážem davu,
na drevený klát, sekera ju zdolá,
nebudem viac počuť, že ma niekto volá.

Povesím je pekne, na halúzku suchú,
vietor ju prefúka, tú gebuľu dutú,
rozum k nej už dávno okľukou si kráča,
pomaly a rozvahou do hlavy sa stáča.

Ak bude zima a ja potom zmrznem,
nalejem si poldeci a hneď si ho vrznem,
hádam si nezvykne a bude sa chcieť vrátiť,
Nebolo by múdre, predsa hlavu stratiť.