Basnicky.sk

V hlave všetko nejasné,
chaos mútiaci zdraví úsudok.
Ľudia strácajúci ľudskosť,
jeden ktorý stal sa mysle otrok.

Chcieť sa dotýkať oblohy,
no nohami stáť pevne na zemi.
Žiť len v sne,
no spať v bdelosti.

Trhajúc si vlasy premýšľať,
vykročiť či vrátiť sa?
Tváre vravia chod,
srdce kričí stoj!

Obzerám sa vôkol nevidím dôvod,
s pochodňou vybrať sa na pochod...
Zdravím bývalé oporné stĺpy,
no sú nemé, iný svet si vybrali...

Tak stále blúdim dilemou svojho ja,
či upokojiť sa, a či hrať sa na kovboja ?

Odpovede neviem mám len zmätok,
no zameriavam sa na jeden bod.
Nájsť pravú tvár,
stratené ambície oživiť.
Bezduchú spoločnosť ich zbraňami poraziť.