Basnicky.sk

Vraciam sa domou. Je pomerne dosť skoro. Blíži sa dvadsiata hodina. Skoro štvorhodinové meškanie. Mne to však nevadilo. Nemal som sa kam ponáhľať. Iba ak do bežného uponáhľaného života. Do bežného stereotypu. Niet sa kam ponáhľať. Je iba čo skrývať.
Za desať minút som bol pred dverami. Pri odomykaní zámku som si predstavil tých pár priblbých fráz ktoré budem počuť. Však ako vždy. „Kde si bol, vieš koľko je hodín?“ Klasická situácia. V tomto prípade je najlepšie sklopiť uši a zrak a so slovami „miláčik, mali sme vo firme veľa problémov a nestíhame ich do uzávierky odstrániť. Budeš to musieť tento mesiac vydržať. Vieš, dohodli sme sa, že trochu zostaneme po večeroch a dotiahneme to čo nestíhame.“ A pri týchto slovách ti ešte doznievajú posledné tóny blues v ušiach. Nádherný saxofón a ešte krajšie husle.
Bežná, uvítacia pusa a behom do kúpeľne aby ti pre pesimizmus a maximálnu realitu neušli ešte stále znejúce tóny klavíra. Ako tam sedíš s pohárikom brandy a pomaly sa necháš unášať melodickým zvukom. Dúšok po dúšku sa nechávaš viac nadnášať a vedome necháš prúdiť myšlienky smerom, ktorý ti vnucuje hudba. Tvoja fantázia je teraz vybičovaná na maximum. Vieš aký je život krásny a teraz máš šancu si to vychutnať, máš šancu byť a máš nádej. V nôte tej nádhernej melódie dokážeš prejsť storočiami. Dokážeš si predstaviť obraz ktorý ešte nikto nevidel, dokážeš vidieť, aj keď si slepý. To je ten stroj času ktorý musí objaviť každý v nás a nie vedci. Iba keď chceš tak sa ti to splní. Iba keď snívaš, tak si šťastný.
Mám dojem že už sa umývam príliš dlho. V poslednom čase v kúpeľni trávim príliš veľa času. Príliš, oproti tomu čo sa tu celkovo nachádzam. Nevadí, však sa treba aj o hygienu starať. Znova bude ten pekelný večer ktorý už niekedy bol. Žeby včera? Neviem nepamätám si. Je to už tak dlho. Dám si nejakú večeru a rýchlo do postele, ak by sa my podarilo zaspať a privolať tým rýchlejší zajtrajšok.
Je ráno. Klasika. Nechce sa mi vstávať. Komu by sa aj chcelo keď si predstaví že dnes to bude také iste ako včera. Pri tejto myšlienke som sa skoro zasmial. Nebude. Bude iné. Možno to bude krajšie, možno nie, ale bude to iné. Prečo by som sa mal už, respektívne ešte obzerať do minulosti. Nie, kocky sú hodené. Dnes bol ten deň, ktorý má urobiť dieru v mojom živote. Dnes je ten deň v ktorom sa hovorí o lepšom zajtrajšku, od dnes je deň ktorý bude môj. Pri týchto myšlienka som vyskočil ako keby ma položili na ježka aj s malými ježúrčatmi. Hajde rýchlo urobiť základné životné opatrenia a hlavne opatrne. Človek, keď chce urobiť zmenu, musí ju robiť opatrne a hlavne pomaly. Nesmie sa uponáhľať, lebo ho odhalia a ponoria do šera bežného života. Ak nie je záujem, treba to spraviť sám a bez pomoci. Ak má niekto záujem brodiť sa životnou špinou nech sa páči. Ale je vždy čas, keď sa dá špina zmeniť na blaho a na raj. Je to len vec pohľadu a cítenia.