Basnicky.sk

uz niesi

sedis v rohu miestnosti
oblozenej bielimy stvorcami
uz ta ani zem nechladi
pozeras pred seba
pritom do seba
svoj zivot svoje spomieny
ktore ostali ti v pameti

uz hlava ti klesa
celkom do klina
citis mdlobi
chveju sa ruy
rasne teplo prislo
a na chrte spocinulo
no proste ta to tu omrzelo

sedis
vlastne lezis
dych slabne
oci spia ti
az spanu z dlane
tie nastroje smrti
dve ziletky
v kaluzi krvy
uz vlastne niesi