Basnicky.sk

V temnej noci, stálo mólo,
Na ňom mladé dievča bolo.
Nič nechcelo počuť, cítiť,
Chcelo len jeho rúčky o5 chytiť.

Vedela, že už nikdy spolu nebudú,
V odraze vody, nevidela seba - len obludu.
Dávala si za vinu , tože niesu spolu,
Možno aj to , doviedlo ju k mólu.

Ono ju počúvalo, ona plakala,
Hviezdička popred oči jej z nebies padala.
Prosím hviezda, nechcem už ďalej žiť,
Nedokážem to , keď bez neho musím teraz byť.

Hviezda zmizla, aj jej prianie,
Potom zrýchlilo sa noci dianie.
Posledný pohľad na mesiac,
Možno to ani nechcela, pošmykla sa nechtiac.

Chytila sa móla dosky,
Zo života ostali jej len trosky.
Váha či sa pustiť alebo o pomoc volať,
No nedokáže lásku k smrti zdolať.

ON bol ten , čo nútil ju žiť,
On bol ten , s ktorým chcela navždy byť.
Ale on jej dal koniec, tak ako dievča dáva teraz zbohom ,
Netušila že on ju počuje, že stojí za rohom .

Ona sa pustila, on jej bežal na pomoc,
Vohnal do tejto noci , lásky tajomnú moc.
Láska moc ťa ľúbim, to čo som spravil bola chyba,
Bez teba sa cítim , ako na púšti ryba.

Pomohol jej na nohy vstať,
Potom posledný bozk jej mohol dať,
Pretože ona povedala nie,
Nechcela už nikdy zažiť sklamanie.

Milovala ho, nevedela prečo to robí,
Zrazu sa do vĺn oceánu hodí.
Vlny utíšia jej plač,
Posledné slová "láska prepáč"

Na ďalší deň jej telo na hladine pláva,
Chlapec pri hrobe , dievčatku posledné zbohom dáva.
Miluje ju a preto chce byť s ňou už navždy,
Chce byť tam , kde po smrti každý.

Preto príde domov, píše list na rozlúčku ,
Vezme si lieky, chytá smrteľnú horúčku.
Ale to po chvíli prejde on pokoj nachádza,
Duša jeho zo sveta navždy odchádza .

Teraz sú už spolu v belasom nebi ,
Veľa ľudí sa pýta čo by bolo keby :
Keby oni dvaja spolu na svete ďalej boli,
Ich láska prekonala by aj hory.

ale je to zbytočne niečo sa pýtať,
Srdce v spomienke na nich si chytať.
Pretože im sa splnil sen, sen ktorý chce každý,
Byť so svojou láskou navždy ...