Basnicky.sk

Pozeram sa pred seba
vidim kusok zo sveta.
Co v nom všetko je,
mna to celkom ohromuje.

To neni rodna koliska,
ziadna znama vôna lesa,
neni za mestom briezok,
ani jedna zmojich lások.

Som tu s rodnymi,
oni uneseny,
a ja nestastny,
ako su slepy.

Necitia snad teplo domova,
prehlusuje to vsak pocit plneho brucha.
Vsak prepich tela,
slabost ducha.

Zo seba robia kus stroja,
necitia plac duse,
moje dieta,
ta nepôjde.

A ked pôjde.
Dusa stvrdne.
Nebudem stat mu v ceste,
no vdusi mi ostane.

Potom kazdy vecer za dom pôjdem,
k obzoru oci zdvihnem,
na kolena padnem,
iba s Bohom tam ostanem.