Vyprahnuté ústa
smejú sa cez zuby,
potláčajú pocit
desivej samoty.
Dávaš mi lásku,
ja ti ju nevrátim,
držím to v sebe
nemám už síl.
Nechcem ľúbiť,
chcem len žiť,
chodiť za srdcom
všade kde chce ísť.
Vyskúšať všetko,
po svoje hranice
odísť vždy bez slov
tam
kde smútime.
My,
zviazané chumáče
z pichľavých bodliakov
nechaj nás lietať
vyhneš sa urážok.
Nebudeš plakať,
ako sme ťa zlomili
budeš šťastný,
že sme ťa obišli
Dátum vloženia 18. 2. 2009 21:15MilesAway
Nevítané
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Ak si môžem vybrať, tak pre mňa bola najlepšia časť:
"My,
zviazané chumáče
z pichľavých bodliakov
nechaj nás lietať"
Ako celok, pekná, zaujímavá báseň, je tam vidieť snahy o originálne rýmy, ktoré síce nie vždy končili úspechom (tá zvuková zhoda občas chýbala), ale inak celkom fajn báseň
19. 2. 2009 12:46