Basnicky.sk

V jej očiach videl hviezdy,
vložil si ju do srdca,
jej krásou sprevádzal ju
lúč letného mesiaca.

Hviezdy pomaly padali,
v jej očiach vzplanuli,
a vtedy ju navždy stratil,
vo svete duší zablúdil.

Teraz už nevidí, necíti,
No srdce mu ďalej búši,
Srdce plače a čaká len na ňu,
Kričí, no hlas prenikavý ho utíši.

Hlas jemný a krásny,
hlas čo srdce zahojí,
jej hlas to odpovedá,
že ho má veľmi rada.

Už sa nebojí jej to povedať,
už sa nebojí ju pobozkať,
už nechce svoj život stratiť
už ju len musí ľúbiť.