Basnicky.sk

S oceánom snov sa plavím sám,
všade je ticho nepočuť žiaden vzlyk,
neviem prečo za láskou plakať mám,
keď za mojím veršom neslzí nikto – nik.

Pri tej plavbe snom som dumal nad otázkou jedinou,
či vari mám ten istý osud čo mal Radúz,
lebo tak ako sa stala Sára ženou Abrahámovou,
želám si iba jedno: „túžba ty samú seba zahrdús.“

Neviem či toto sa dá zrovnávať s tým,
keď Rebeka sa stala ženou Izákovou,
asi nie bo tieto slová sú iba plavý dym,
a ja som uvrhnutý do žalára do smutných okov.

A z poza mreží som hľadel na to,
ako krásna Ráchel stala sa milou Jakubovou,
a ja som musel splatiť daň za to,
že som chcel lásku pozvať k sebe domov.

V okovách bol aj Goethe keď cítil lásku ku Charlotte,
a ja ako on som vedel, že ten cit nikdy nevyhráš v lote,
lebo tak ako Betsabe bola ženou Dávida,
tak ja viem, že za Goetheho sa Charlotta nikdy nevydá.

Dokonca aj Mária Magdaléna ľúbila Kristusa,
o čom svedčí jej čin keď od únavy spadol spolu z krížom,
tak ja viem ,že bez radosti je to po čom prahne pokrájaná duša,
preto si moje srdce nezaslúži lásku a je smutne pokrájané tupím nožom.